reklama

Deti počas vyučovania nenosia rúška. Rodičia ich často nenechajú ani testovať.

Našim deťom doma potrebu chrániť seba aj iných vysvetlíme. V spoločnosti v tzv. open air kontakte to bude komplikovanejšie. Škola sa tak stáva trenažérom najbližšieho vývoja v spoločnosti. A my musíme uvažovať, ako s tým naložiť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

Včera sa otvorili školy pre ôsmakov a deviatakov. Pre mňa ako rodiča to stále znamená, že popri našej tretiačke sa jej sestra siedmačka ešte stále nedostane do školy. Vďaka obetavosti vedenia školy a učiteliek spolu s učiteľmi a super zvládanému programu dištančného vzdelávania v škole, kam chodia naše dcéry, nám to až tak nevadí.

Aj naša dcéra si už dosť zvykla na tento štýl práce a keďže sme letné prázdniny využili na modernizáciu domácich sietí a IT technológií vrátane zmeny programu poskytovateľa internetu na vyšší, cítime sa primerane okolnostiam aj ako rodičia bezpečne. Keďže sme už vďaka nášmu veku aj obidvaja rodičia zaočkovaní, cítime sa bezpečne a pokojne aj vzhľadom na situáciu s epidémiou. A sme vďační, že to ešte zvládame aj ekonomicky.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Školy ako trenažér budúceho vývoja

V školách sa začína budúci boj o naše zdravie ale aj toľko omieľaný zdravý rozum. Narazili sme totiž na zaujímavú výzvu. Na kloktacích testoch v škole neboli všetky deti a takisto rodičia niektorých detí nesúhlasia s tým, aby ich deti nosili počas vyučovania rúška. K tomu pristupuje aj fakt takzvanej dobrovoľnosti očkovania. Vzhľadom na GDPR a osobný charakter zdravotníckych informácií je jasné, že osobná sloboda je nedotknuteľná. A my ako rodičia nebudeme vedieť, či rodičia spolužiakov našich detí rešpektujú opatrenia, ktoré predpisuje úrad verejného zdravotníctva.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako sa však zachovať, ak je v triede vaše dieťa s deťmi, z ktorých niekoľko sa nedalo otestovať a ani si nechránia vstup horných dýchacích ciest nielenže respirátorom ale ani rúškom? Prečo neviem preniesť do našich kontaktov v školách aspoň elementárnu ohľaduplnosť a nechránime seba aj iných. Áno nie je to povinné. Kladieme si však z času na čas otázku, či to je zodpovedné a ohľaduplné? Neviem to posúdiť.

Ilustračné zo školy, kde som kedysi chodil
Ilustračné zo školy, kde som kedysi chodil  (zdroj: -mk-)

Tento fakt sa postupne stane súčasťou každodennej reality. Mám veľa dôvodov si myslieť, že v škole aspoň máme o týchto pomeroch predstavu a vieme to odhadnúť. Komunitný charakter škôl môže v tomto smere trochu pomôcť. Aj tak nás stavia do pozície bezmocných pozorovateľov. Našim deťom potrebu chrániť seba aj iných vysvetlíme. V spoločnosti v tzv. open air kontakte to bude komplikovanejšie. Škola sa tak stáva trenažérom najbližšieho vývoja v spoločnosti. A my musíme uvažovať, ako s tým naložiť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Opatrenia narážajú na mentalitu

Ako pri riadení návratu do škôl nadviazať na snahu prvého roku práce v čase pandémie neviem. Keď ministerstvo bude s tímom odborníkov riešiť postupné otváranie škôl, je tu tento fakt osobnej slobody v konflikte s právom na vzdelanie.

Nie som si istý, či návrat do škôl je sprevádzaný zrozumiteľnými pravidlami, spoluprácou a rešpektom voči riaditeľkám a riaditeľom škôl. Neviem či je bezpečné pre učiteľov, deti aj ostatných rodinných príslušníkov. Nech je otváranie škôl férové, nech je sprevádzané pocitom sociálnej spolupatričnosti a férového rovného prístupu k vzdelaniu. No nevynechávajme z tohto procesu aj pocit spoluzodpovednosti za zdravie a situáciu ostatných.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Školské jedálne sú bezpečné, iné gastroprevádzky nie

Zároveň nech sme si vedomí faktu, že pri zatvorených reštauráciách sú otvorené školské jedálne, kde sa deti hromadne stravujú. Jedálne ani pri najlepšej vôli nemajú možnosť zachovávať rozostupy dvoch metrov a strava sa podáva v priestore, ktorý je v gastroprevádzkach považovaný za rizikový. Vzdali sme to po prvom rozprávaní našej dcéry ako sedeli spolu pri stole počas obeda. Ani hotely stravu v spoločných priestoroch neposkytujú.

Na toto sme prišli ako rodičia. Naša siedmačka pôjde do školy podľa súčasného stavu v pondelok 26. apríla. Ako sa dovtedy zmení situácia v tej istej škole, keď tam pribudne ďalších asi sto detí? Neviem ako vieme v tomto smere pomôcť napríklad učiteľom, ktorí v prostredí uvoľnených obmedzení vystavujú seba a následne svoje rodiny takýmto vplyvom stále aktívnej pandémie. Som presvedčený, že podobná situácia je v školských jedálňach a triedach mnohých škôl.

Nezabúdajme na najslabších, nevystavujme riziku ostatných

Je tu veľa detí, ktorým ich sociálne položenie nedovoľuje byť v spojení so svojimi pedagógmi, lebo nemajú počítač, internetové pripojenie alebo sú dokonca v ešte horšej situácii. Ide o desaťtisíce detí, ktorým sme ako krajina dlžní podporu, solidaritu a vzdelanie. Otvorenie škôl pomáha práve týmto sociálne vylúčeným deťom. Vracajú sa do škôl aj do svojich školských komunít. 

Zároveň naďalej platí aby očkovacia stratégia bola prioritou. Aby sa odstránila situácia, kedy niektorí učitelia riskujú svoje zdravie, lebo ostali z rôznych dôvodov napriek svojmu záujmu nezaočkovaní. 

NFŠ vakcinačné centrum BSK
NFŠ vakcinačné centrum BSK (zdroj: -mk-)

V tejto situácii sú však už aj rodiny tých detí, ktorí sa stretávajú v školách so spolužiakmi, ktorí majú na proti epidemické opatrenia názor, ktorý neberie do úvahy ohrozenie, ktoré ich správaním vzniká. A to hlavne preto, lebo nevieme účinne vysvetliť vnútorný obsah obmedzení a protipandemických opatrení.

Potrebujeme živé vzory

Opäť sa ukazuje, že okrem vyhlášok a opatrení, ktoré aj pre ich zmätočnosť primerane nerešpektujeme, je mimoriadne dôležitá aktívna prítomnosť živých vzorov v našich školách ako aj v spoločnosti. Živé vzory učiteľov a učiteliek v školách, ale aj verejných činiteľov vo verejnom živote. Neúcta k pravde a k odborníkom vo verejnom priestore je prejavom alarmujúcej nekultúrnej neúcty ku vzdelaniu ako hlavnému kapitálu našej budúcnosti. Preto si pomáhajme nielen doučovaním ale aj podporou, súcitom a pocitom spolupatričnosti. Je až zarážajúce ako málo času, peňazí a pozornosti venujeme prístupu k vzdelávaniu v jeho komplexnosti.

15 minút po očkovaní Astra Zeneca
15 minút po očkovaní Astra Zeneca (zdroj: -mk-)

Ako vzájomným rešpektom a jednoduchou osvetou a podporou odborníkov nevieme prekonať a posunúť našu spoločnosť dopredu. Do sveta, ktorý nás a naše deti spolu s ich školskými komunitami čaká po pandémii. Za seba môžem povedať len toľko, že som už deväť dní zaočkovaný vakcínou Astra Zeneca. Lebo najlepšia vakcína je tá, ktorá je certifikovaná a už vám ju pichli.

Miroslav Kocúr

Miroslav Kocúr

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  235
  •  | 
  • Páči sa:  1 260x

Som pedagóg, manažér a teológ mimo cirkevnej služby. Aktívny občan. Od roku 1995 som aktivny ako učiteľ ZŠ, SŠ či VŠ a manažér vo svete formálneho aj neformálneho vzdelávania, NGO a podnikania. Od roku 1995 do roku 2003 som pôsobil v pastoračnej službe na Slovensku aj v zahraničí ako rímskokatolícky kňaz. Mám dve krásne a zdravé dcéry a jednu manželku. Som zakladajúcim členom PS a odborníkom pre vzdelávanie. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáSpoločnosťTodayWEEKTheology TodayMK WeeklyScripturesListáreňNechceme sa prizeraťOral HistoryZo školských lavícEpigramiáda

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu