Festival pokryteckého kresťanstva treba zastaviť

Autor: Miroslav Kocúr | 18.5.2020 o 17:32 | (upravené 18.5.2020 o 19:02) Karma článku: 12,43 | Prečítané:  5495x

Dosť bolo pokrytectva. Alternatívou kresťanstva akú nám ponúkajú tí, čo vystupujú  v NR SR ako jediní kresťania je angažované kresťanstvo blízke chudobným, menšinám a vysmievaným a zároveň otvorene nastavujúce zrkadlo „mocným“. 


Zdá sa, že pre Igora Matoviča (no nielen pre neho)  bola hrozba ultraliberalizmu návnadou, na ktorú chytil významnú časť svojich voličov. Tých masírovali dlhé mesiace a od kontroverzného referenda vlastne už roky všetci, ktorí liberálov nazývali hanlivými prívlastkom odvodeným od slnka, bez ktorého by nebolo života.

A ťahajú nás do bezpečnej tmy. Ak vo svojom statuse pred vošľbami Igor Matovič napísal, že KDH „zarezalo“ paktovanie s PS/Spolu, možno povedal len polovicu pravdy. Táto diskusia však prebieha už po ohlásení kandidátúry Milana Majerského na pozíciu predsedu ešte aj v samotnom KDH.

Alojz Hlina sa pokúsil dať slovenskému kresťanskému voličovi možnosť voliť umiernenú konzervatívnu a spoluprácou inšpirovanú stranu. Toto je posolstvo, ktoré Igorovi Matovičovi asi nesedelo. Preto KDH zarezával predovšetkým Igor Matovič, pretože poskytnutím miesta na kandidátke pre náboženských fundamentalistov a naháňačov strachu veriacim ľudom, potláčal priestor, aby tu nevyrástli umiernení kresťanskí lídri.

Prichýlil na prominentných miestach svojej kandidátky pani Annu Záborskú a pána Richarda Vašečku, ktorých rétorika a posolstvá - a ako ukazujú aj posledné postoje a činy - sa nelíšia od Kotlebovcov. A postupne sa dostávajú ako vidíme k slovu a k spolupráci s birmovanými komunistami a neoľudákmi.

A vôbec, keď sa bližšie prizrieme OĽaNO, váhame, či ľudia nevolili viac boj proti právam menšín, vymyslenej „džender ideológii“ a Istanbulskému dohovoru (aby nedošlo k nedorozumeniu – dohovor je naozaj o boji proti násiliu na ženách) ako "za" niečo iné. Hoci samozrejme treba oceniť "protikorupčné a protificovské" nadšenie Igora Matoviča počas posledných rokov. Mať pochybnosti o tom, ako sa správa Záborská Únia, neznamená chcieť návrat Fica. Proti Ficovmu návratu sú už aj v smeráci. I keď nie všetci. 

Som presvedčený, že parlament potrebuje rozhľadené kresťanstvo ľudí, ktorí vidia cesty do budúcnosti aj v inom ako ultrakonzervatívnom korzete pokryteckej hry na dokonalosť. Spomeňme si len na ťaženie pána Štefana Kuffu a Richarda Vašečku pod hlavičkou OĽaNO v predchádzajúcich volebných obdobiach, ktorí v boji proti interrupciám boli ochotní posadiť ženy za mreže.

Každý, kto naozaj rieši politickú dilemu konzervativizmu a liberalizmu sa môže sám seba opýtať: Kde chcem vidieť svoje dcéry, naše kolegyne, manželky, kolegov a tých, ktorí sú aj otvorene iní. Medzi nami, ako našich plnohodnotných spoluobčanov, alebo v gete spoločenskej ostrakizácie a nenávisti v rámci ktorej ich vytlačíme zo Slovenska ako liberálny hnoj

Príklady kresťanskej nenávisti v praxi už vidíme – aj s obeťami na životoch - v Poľsku, kde sa niektoré obce hrdo hlásia k „zónam bez LGBT“. Nepripomína nám to niečo, čo už tento geografický priestor zažil? Tisovský režim to už overil. Vraj to fungovalo. Celé Slovensko zatiaľ žilo v blahobyte a nič mu podľa niektorých prekrúcačov histórie nechýbalo. „Dobytčáky“ vyriešili Tisov problém. Vôbec si nemyslím, že sme imúnni voči tomu, aby sa u nás nestalo niečo podobné.

Na konci pokryteckej hry na konzervativizmus nás veľmi ľahko môže čakať niečo podobné. Hoci Igor Matovič povie, že on to tak nemyslel, pracuje len s tým istým hnevom voličov a voličiek ako tí, čo obdivujú Tisa a gardistické uniformy. A chcú aby sa vypli kamery, aby mohli spraviť poriadok s inými.

A presne o to ide. O kamery. Pokrytci vedia, čo chcú ukázať a nechcú aby ich videli pri tom, čo sa nikto nikdy nesmie dozvedieť. V očiach verejnosti predstierajú ultrakonzeravatívnu dokonalosť. Na iné kamery sa však nahrávajú iné scény a príbehy.

 Ale je to dobré, že to Igor Matovič takto vyhrotil. A poviem vám prečo.

Je čas povedať, že Igor Matovič vyriešil dilemu priemerného Slováka-kresťana, ktorý nechodí každú nedeľu do kostola a o cirkvi a cirkevníkoch ako Kuffa či Orosch aj o tom, čo hovorí pán farár v kostole si myslí svoje. Dosť bolo pokrytectva. Tu si spomínam na Antona Srholca. Práve jeho angažované kresťanstvo blízke tým najbiednejším a zároveň otvorene nastavujúce zrkadlo „mocným“ je alternatívou kresťanstva podľa Matoviča a Záborskej.

Matovič pokryteckým vyhrotením debaty s KDH vyriešil dilemu, ktoré kresťanstvo si Slovensko vyberie. Cestou je úprimné hľadanie nových odpovedí na staré otázky bez šírenia strachu a nenávisti voči iným, ako sme my sami. Korupcia a stranícky klientelizmus sa totiž môže znovu dobre narodiť aj v pokryteckom obchode papalášov zo sveta politiky a kresťanských cirkví. Lebo priazeň kresťanov sa v politike vždy dobre zobchoduje. 

Rozuzlenie Matovičom teda znie: nehrajme sa na konzervatívcov, ak nimi skutočne nie sme a pozorne sledujme slová a skutky ľudí, ktorí sa oháňajú kresťanstvom. Úprimne povedzme, že chceme iné Slovensko. Naozaj úprimné, naozaj odvážne, naozaj pre ľudí. Je nás dosť. Nenechajme sa prekričať.

Hovorím to ako otec dvoch dcér a verný manžel, ako pedagóg, ako učiteľ, ako publicista, ako aktivista, ako bývalý riaditeľ Katolíckeho biblického diela na Slovensku, ako bývalý riaditeľ VIA IURIS a spolupracovník Zuzany Čaputovej, ako bývalý riaditeľ a spoluzakladateľ Bilingválneho gymnázia C.S. Lewisa, ako veriaci človek a kresťan. Nedá sa všetko zobrať pred kamery, ako to doteraz robil pán Matovič.

Tieto riadky nie sú pre pána Matoviča. Držím mu palce. Nech je dobre.

Je to esej pre tých, ktorí si myslia či mysleli, že tam je riešenie. Parlament potrebuje ľudí, ktorí idú s kožou na trh a nepoužívajú nálepku boja proti korupcii na následné strašenie ľudí akýmsi ultraliberalizmom a vlastnými občanmi, ktorí sú iní. Takých, ktorí sú otvorení a dokážu kultivovať dialóg v politickom priestore aj v témach kresťanských hodnôt a s vedomím, že štát má slúžiť rovnako veriacim ako aj neveriacim.

Nepotrebujeme erupcie megafónov, parkovanie na prechodoch, sypanie divných predmetov na hlavy kolegov v parlamente, ani teatrálne používanie vizuálnych pomôcok v parlamente. Teraz potrebujeme bezpečné prostredie, pokojné miesto pre život, kde sa nebojíme susedov.

Mestá a dediny s chodníkmi a ihriskami. Školy s dobrými učiteľkami a učiteľmi. Riaditeľov škôl, ktorý rozumejú vzdelávaniu ako príprave na život a tak riadia školy v spolupráci s rodičmi, mestami a komunitami. Potrebujeme statočných a dobrých policajtov, policajtky či vyšetrovateľov a vyšetrovateľky. Potrebujeme odvážne a kvalifikované sudkyne a sudcov.

Slovensko po pandémi sa vráti k tomu, čo sme hľadali pred výmenou bývalej vládnej zostavy. S touto novou a bolestnou skúsenosťou skočíme opäť do sveta, kedy budeme musieť nanovo uvažovať o tom, aké vzdelávanie, zdravotníctvo či súdnictvo chceme aby náš svet a Slovensko v ňom prosperovalo a stávalo sa lepším. 

Postupne, zdá sa, zisťujeme, že viac ako homosexuálne páry, vymyslený džendžer či ultraliberáli nás ohrozujú mocichtiví pokrytci, ktorý inak žijú a hovoria doma a inak na verejnosti. To je korupcia duše, ktorá spája tých, čo chránili zlodejov s tými, čo chránia homofóbov. Potrebujeme inovatívne a kreatívne myslenie vo svete vzdelávania, podnikania, zdravotníctva či systému spravodlivosti.

Vo voľbách do NR SR som kandidoval za koaliíciu Progresívne Slovensko/Spolu  ako expert, pedagóg a člen expertnej skupiny pre vzdelávanie, vedu a inovácie. Moje krátke aj dlhšie texty, fotografie a postrehy nájdete na mojej stránke,  v DenníkNdenník SMEna facebooku, na www.aomega.sk, na BLOGU

To, čo desiatky rokov píšem a robím si môžete overiť a podrobiť skúške správnosti. Práve preto som sa zapojil aj do politickej práce. Verím, že to, čo som robil doteraz v malom, má svoje miesto v spoločnom úsilí o lepšie spravovanú spoločnosť aj vo veľkom. 

Veľa mojich kamarátov z radov spolužiakov či žiakov a kolegov volili vo voľbách v jednej rodine PS/S, Za ľudí, SaS aj KDH. Podelili si to rodičia, starí rodičia a ich vnúčatá a deti.  Ja sám mám dobrých kamarátov alebo aj priateľov v každej z týchto strán a ako veriaci človek  vnímam, že je pre mňa výzvou fakt, že ak sa jedna rodina nerozpadne kvôli tomu, že volia tri rôzne strany, prečo nemôže skupina týchto troch strán ponúknuť také možnosti,  aby to bolo možné aj v spoločnosti.

Je to určite známa dilema rýchleho a pomalého myslenia o tom, do akej miery vidíme našu perspektívu skreslene. Akokoľvek mi to môže byť ľúto, som rád, že práve moji kamaráti  boli schopní voliť nie PS/S ale iných, aby ich zachránili, hoci sa potom prebudili do smutného rána. Ostáva dnes otvorené, kto zachráni PS :-).

Veľkodušnosť má svoju cenu. A neviem, či sme ju schopní a ochotní dnes platiť. Nie len ako PS ale ako spoločnosť. A či by sme to nevedeli zastaviť, ak by sme opustili cestu pokryteckej hry na jediné správne kresťanstvo, keď je jasné, že tých ciest k pravde je viac ako len jedna. Odmietnutá správa ombudsmanky v NR SR minulý týždeň, spoločná "nenormálna" "hodnotová" platforma smerákov a neoľudákov, či netradičné úlomky zo života predsedu NR SR ako polygamného polyotca sú viac ako len indikativnou vzorkou toho, že to, čo sa deje, nevedie do krajiny "DOBRE BUDE". Podľa mňa. Účel nikdy neposvätí takéto prostriedky.

Mohli by ste sa teraz opýtať, čo teda navrhujem. 

Pre začiatok by som spochybnil predstavu ohľadom toho, že na Slovensku je len jedna skupina v Boha veriacich ľudí a to tá, ktorú zastupujú ľudia okolo pani Záborskej, Vašečku či tzv. hodnotovej platformy SMER & ĽSNS a rôznych informačných kanálov KBS.

Sám sa považujem za veriaceho človeka.  A poznám ešte mnohých ďalších, ktorí sa nechcú zmieriť s tou predstavou, že podľa prekrúteného citátu Jána Pavla II.,  Európa bude buď kresťanská alebo nebude.

Druhý vatikánsky koncil už dávno hovoril o tom, že zrnká pravdy sú aj v iných kresťanských spoločenstvách,  nielen v katolíckej cirkvi. Okrem toho sa práve vtedy otvorili aj okná katolíckeho kresťanstva smerom k židom či moslimom. Ale aj k iným filozofiám a filozofickým školám a smerom. Ekuména sa dnes otvára novým smerom k nie veriacim a nábožensky neorganizovaným ľudďom. Je ich stále viac aj na Slovensku. Nie svet ohrozuje našu vieru. To naša slabá viera ohrozuje svet.

Korupcia v cirkvách, kresťanstve či rôznofarebný náboženský fundamentalizmus posledných rokov ukázali, že ľudia nevedia veriť pokrytectvu a predstieranej nábožnosti keď za oponou sa deje niečo iné. Práve preto odmietajú príslušnosť k cirkvám či organizovanému náboženstvu.

Zároveň vnímajú a hľadajú svoje vnútorné naplnenie. Životnú inšpiráciu nachádzajú v duchovných prúdeniach a smeroch neskompromitovaných autorov a učiteľov, ktorí ponúkajú namiesto mocenských hier a pokrytectva autentickú spiritualitu, službu komunite, svetu a životnú múdrosť. A službu v pravde, porozumení a vzájomnom rešpekte. Bez nenávisti a osočovania. Ekuména veriacich a neveriacich je cestou, ktorá má a môže prekonávať pokrytectvo politických hier s náboženstvom a predstieranou vierou.

Môžeme sa aspoň pokúsiť zastaviť ten festival pokrytectva, ktorý pred našimi očami naberá na obrátkach a jeho protagonistami sú nedôveryhodní a opakovane usvedčení obchodníci s bolesťou vysmievaných menšín, utrpením bitých manželiek, ubolených matiek po interupciách alebo s nádejou po zmene túžiacich oklamaných bežných ľudí. 

A je už asi dosť jedno či sú v úlohe neúprimných poslov konca sveta obyčajní kariérni katolíci v klerickom či civilnom odeve, birmovaní komunisti, obscénni vexláci či negramotní ľudáci. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Michaely Terenzani

Premiér mohol spomenúť radšej USA ako Mongolsko, hovorí Billy Altansukh

Sedemsto mŕtvych na Slovensku by v Mongolsku považovali za katastrofu.

Kremeľ bojuje o Arktídu. Postaví mestá, letiská aj ropovody

Megaprojekt môže ohroziť klimatické ciele.


Už ste čítali?