Otvorený list Mariánovi Kuffovi

Autor: Miroslav Kocúr | 19.2.2020 o 9:31 | (upravené 22.2.2020 o 8:16) Karma článku: 11,27 | Prečítané:  25111x

Naozaj Ti stačí, ak sa niekto nahlas prihlási k zákazu interrupcií a pri inej príležitosti hovorí o ľudských parazitoch? Ak hovorí o Zle z Istanbulu, no nehanbí sa zaútočiť na bezbranné ženy s dieťaťom?

Bratislava, 19.februára 2020

Milý Maroš,

už dlhšie uvažujem nad tým, že by som sa s Tebou rád na niektoré témy porozprával. Snáď sa mi to podarí i osobne, no keďže si stále viac prítomný vo verejnom priestore a väčšinou nás delí niekoľko sto kilometrov, dovoľujem si začať takto verejne.

Naše cesty sa stretli, keď sme študovali v kňazskom teologickom seminári v Spiššskej Kapitule. Študovať sme začali naraz, no Ty si skončil o rok skôr, lebo Vy inžinieri s absolvovanou vysokou školou ste nastúpili rovno do tretieho ročníka. 

Tvoja usmievavá tvár ma vždy zaujala. Pripomínala mi rysy Dona Bosca z obalov kníh a fotografií. Môj kamarát Jožko Krišanda z ročníka chodil s Tebou boxovať na Sivú Bradu a bolo to obdivuhodné. Ja som zo Svitu, ale horolezecké športy ma nikdy neoslovili. Vraj ste boxovali ako horolezci kvôli kondičke. Hovoril mi Jozef. Ty si bol kickboxer a už si nepamätám meno toho brčkavého blonďáka, ktorý bol Tvojím "sparring partnerom".  Ja som si išiel zaboxovat len raz.  S Jožkom. Ale pri tom cvičnom boxe som rýchlo vytriezvel. Bola to makačka. Jeho rukavica však vybehla po mojom pleci, odrazila sa do hlavy a ja som sa začal potácať.

Ja som mal radšej kolektívne športy a hrával som skôr hokej a futbal. Ty si okrem toho trávil čas aj s chlapcami z osád. Vaše výlety autobusom, ktorý ste do kopca tlačili a dole ste sa spúšťali, sa v seminári stali povestnými.

Keďže sme voľný čas trávili inak, naše cesty v seminári sa skrížili len sporadicky. Ty si bol známy tým, že si štúdium teológie nepovažoval za také dôležité ako napríklad modlitbu či sociálnu prácu s chlapcami v osade.

Ostala mi ešte v pamäti jedna epizóda, kedy som mal pri sebe nejaké peniaze, ktoré som mal použiť na nákup kníh. Dal mi ich jeden priateľ z Rakúska. Cestovali sme autobusom a Ty si mi rozprával, čo všetko robíš, a že Ťa nikto nechce podporiť. Siahol som do vrecka a dal som Ti tie peniaze. Neviem, koľko toho bolo, no pamätám si, že to bolo pre mňa veľa peňazí.  V starostlivosti o ľudí na okraji spoločnosti si bol fakt dobrý a ja som to chcel oceniť. Ja som neskôr strávil viac času v knižniciach a univerzitách v rôznych kútoch sveta a reflektoval doterajšie teologické, historické o sociálne poznanie. Neskôr som sa začal intenzívne venovať vzdelávaniu. Najprv budúcich kňazov, neskôr študentov vysokých aj stredných škôl.

Z cirkevnej služby som odišiel v čase, kedy som vedel o tom, ako sa vo Vatikáne ne/riešia prípady zneužívania mladistvých klerikmi. Moje rozhodnutie pokračovať v ďalšom živote mimo cirkevnej služby bolo pre mňa otázkou prežitia a uchovania viery.

Keďže pracujem s mladými ľuďmi a zaujímam sa aj o verejné dianie a politiku, nemôžem prehliadnuť Tvoje verejné pôsobenie v posledných rokoch.  Chcem Ti  povedať, že som smutný, keď vidím, ako si si -  napriek tomu, že si odmietal intelektuálne náročnejšie teologické hľadanie už v seminári - zvolil cestu prednášok o niečom, čomu podľa mňa nemôžeš a ani nechceš rozumieť. Obdivujem Tvoju prácu v Žakovciach, ako som obdivoval Tvoje kickboxerské aktivity či sobotňajšie výjazdy zo seminára. Avšak neviem prijať tie nezodpovedne expresívne verejné prejavy o bruselskej diktatúre, pričom rozhodovacie procesy v rámci Európskej únie nepoznáš ani z teórie ani z praxe.

Ani cudzie slovo “gender” by nemuselo byť strašiakom, keby si si o jeho pôvode a význame prečítal z viacerých zdrojov.  Mimochodom, zákaz diskriminácie na základe rodu obsahuje od roku 1992 aj naša Ústava a zatiaľ žiaden výbuch bomby proti tradičnej rodine, ako o tom emotívne kážeš, neprišiel.

Neviem prijať Tvoju rečnícku výzvu riešiť vážne spoločenské otázky vrátane medziľudských vzťahov buldozérom. Mám vážne obavy aj z Tvojej verejnej podpory politikov, ktorí sú preukázateľne na strane lží, korupcie a klientelizmu. Politikov a verejných činiteľov, ktorí sú na strane zľahčovania Tisovského režimu a jeho antisemitizmu. Politikov, ktorí dnes šíria nenávisť voči Rómom, o ktorých sa Ty v Žakovciach staráš.

Obaja máme skúšku z katolíckej morálky, ktorá nás učí chrániť život. Každý život. Naozaj Ti stačí, ak sa niekto nahlas prihlási k zákazu interrupcií a pri inej príležitosti hovorí o ľudských parazitoch? Ak hovorí o Zle z Istanbulu, no nehanbí sa zaútočiť na bezbranné ženy s dieťaťom len preto, že sú z inej krajiny a vyznávajú iné náboženstvo? Naozaj si ľudia, ktorí neváhajú používať brutálne fyzické násilie voči cudzincom alebo našincom len pre ich opačný názor, zaslúžia verejnú podporu z Tvojich úst?

Maroš, ľudácka ideológia nenávisti sa stala súčasťou Tvojho expresívneho slovníka a možno si ani neuvedomuješ, ako si otrávil týmto svojim kazateľským dobrodružstvom mysle mnohých ľudí.

Možno to vnímaš tak, že máš za úlohu ísť do tohto boja, no netušíš, že si sa stal súčasťou netransparentého zápasu o charakter našej krajiny.  Vraj chodíš na rybačky s pánom, ktorý je okrem iného známy predajom udíc a sám si sa na jeho udicu chytil. A možno o tom ani nechceš uvažovať a polemizovať a tento zámer a plán poznáš a vedome ho plníš. Neviem, čo je horšie a škodlivejšie.

Klamstvá a nenávisť, ktoré sa šíria médiami  z Tvojich úst zarážajúco oslabili demokraciu. Tvoje posvätné rúcho prikrýva zlo a pretvárku politikov, ktorí si Judášskymi grimasami predstieranej zbožnosti kupujú Tvoju priazeň a podporu. A Ty im dôverčivo skáčeš na lep.

Máš obrovský vplyv a rešpekt mnohých ľudí nielen vďaka Tvojej sociálnej práci ale aj vďaka postaveniu kňaza katolíckej cirkvi. S veľkým vplyvom, a Ty to určite vieš, je spojená aj nesmierne veľká zodpovednosť.

“Podľa ovocia ich poznáte…” Nechcem, aby tento list vyznel ako verejné káranie a dúfam, že si o mnohom povieme osobne. Som človekom dialógu a sám mám ambíciu do verejného priestoru prinášať pokojnú diskusiu o dôležitých veciach. 

Ak sa však v tejto chvíli nezhodneme na ničom z toho, čo Ti píšem, pouvažuj prosím v tichu, bez kamier a mikrofónu, o tom, či Tvoje mediálne príhovory prinášajú do tohto sveta kresťanskú lásku, spolupatričnosť a zmysel pre dobre spravovanú krajinu. 

Mnohí totiž máme úprimnú obavu, že je to oveľa viac nenávisť a rozdelenie.

 

V modlitbe spojený Miro Kocúr, bývalý spolužiak

 

Som Miro Kocúr, kandidujem s číslom 40 do NR SR za koaliíciu Progresívne Slovensko/Spolu  ako expert, pedagóg a člen expertnej skupiny pre vzdelávanie, vedu a inovácie. Moje krátke aj dlhšie texty, fotografie a postrehy nájdete na mojej stránke,  v DenníkN, denník SME, na facebooku, na www.aomega.sk, na BLOGU

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Archívny článok

Čierna smrť priviedla človeka na pokraj skazy

Keď niekto v stredoveku ochorel na mor, zomieral v bolestiach a osamote.


Už ste čítali?