reklama

Nežiť aj žiť v demokracii

Ľudia ako pápež František, Ján XXIII. či Ján Pavol II. sú príjemným oživením, ale občianska spoločnosť nemá veľký záujem o spoločenské usporiadanie, ktoré je podľa učenia cirkvi ideálne.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Minulý týždeň 110 slovenských mimovládnych organizácií zaujalo postoj, ktorým sa v demokratickej spoločnosti domáha rešpektovania svojho názoru či názoru svojich členov a podporovateľov. Protestujú proti procesu prípravy Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v SR.

Vo svojom medializovanom stanovisku sa vyjadrujú, že nie sú proti ochrane a podpore ľudských práv. Sú len proti ideologickému a nedemokratickému spôsobu prípravy Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike a požadujú, aby zástupcovia občianskej spoločnosti bez rozdielu mali právo na rovnocenný hlas v príprave tohto dokumentu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pri pohľade na zoznam týchto organizácií vyplynie, že až na pár výnimiek ide o kresťanské združenia venujúce sa charite, sociálnej práci či otázkam spojeným s konfesionálne ohraničenou interpretáciou bioetických tém.

Neželaný dialóg

Povedať, že dnes je „trendy“ iný pohľad na život, znamená spadnúť do koša zástancov kultúry smrti. Náznak dialógu na témy, o ktorých sa v katolíckej komunite na Slovensku nesmie hovoriť, je v tejto názorovej skupine neželaný. Iné odpovede ako tie, ktoré tu „už sú“, sa ani nehľadajú, ani nepovoľujú.

Pri pohľade na spôsob, ako sa pred bránami apoštolskej nunciatúry v Bratislave minulý štvrtok kresťanskí rakúski aktivisti márne snažili odovzdať petíciu s podpismi na podporu rehabilitácie odvolaného arcibiskupa Roberta Bezáka apoštolskému nunciovi v Slovenskej republike, je však takéto demokratické snaženie kresťanských organizácií vystavené skúške správnosti. Majú ľudia, ktorí dobrovoľne akceptujú netransparentné a nedemokratické konanie vo vlastnom cirkevnom štáte, právo využívať mechanizmy participatívnej demokracie?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Slovensko je demokratický štát, a preto je právom jeho občanov používať demokratické mechanizmy na ovplyvnenie správania štátnych inštitúcií. Svätá stolica demokratickým štátom nie je. Predsa mu pred časom slovenskí veriaci venovali jednu petíciu.

Petičné akcie, ktorými sa katolíci „nakazili“ v občianskej spoločnosti, sú skôr symbolickým konaním ako reálnym nástrojom na ovplyvnenie konania cirkevných predstaviteľov. Ak sa však v odmietavom stanovisku nunciatúry píše o tom, že rakúski kresťania majú svoje „problémy“ riešiť v Rakúsku a nemajú sa starať o to, čo sa deje v katolíckej cirkvi na Slovensku, neznie to príliš univerzálne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Univerzálnosť s trhlinami

Práve univerzálnosť je základnou charakteristikou ľudskoprávnej agendy. V prípade Roberta Bezáka ide navonok aspoň o elementárnu slušnosť a ľudskú dôstojnosť. To ak neprijmeme cynickú argumentáciu, že si za všetko arcibiskup môže sám a že v cirkvi sa ľudských práv dovolávať nemožno.

Tam, kde sa ľudské práva, dôstojnosť a spravodlivosť nerešpektujú, sa musia ozvať tí, ktorí sa zasadzujú za ich univerzálnu platnosť. Univerzálnosť v podaní katolíckej cirkevnej interpretácie má preto svoje trhliny.

Preto sú relevantné slová Antona Srholca o tom, že kedysi veriaci za svoju cirkev trpeli aj preto, lebo bojovali za svojich biskupov. Dnes biskupi o ich názory nestoja. Verejnosť si preto kladie v sekulárnom štáte pri pohľade na kresťanských aktivistov pochodujúcich za podporu práva na život od počatia až po smrť odôvodnené otázky, ako to s tou cirkevnou slobodou je.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zosúladiť slová a skutky

Byť kresťanom neznamená vo všetkom s oficiálnou cirkvou súhlasiť. Nesúhlasiť s postojmi úradnej cirkvi však ešte nemusí znamenať ani to, že by kresťania mali húfne svoju cirkev opúšťať ako skorumpovanú politickú stranu. Viera jednotlivca v Boha a potreba mať funkčné organizované náboženské inštitúcie sa nemusia nevyhnutne prekrývať. Nástojčivosť bojovať za lepšie usporiadanie inštitucionálnych pomerov členovia cirkvi dnes nepociťujú tak, ako to bolo v čase reformácie či protireformácie.

Snaha zosúladiť slová a skutky tu však predsa aj v cirkevnom prostredí je. Dokonca ju sympaticky, vari aj úprimne deklaruje aj dnešný pápež. Tu však asi nastáva najväčší rozpor. Konzumné vnímanie uspokojovania náboženských potrieb vedie aj kresťanov k tomu, že si nájdu „svojho kazateľa“ a „svoj kostol“, tak ako si našli svoje trhovisko, zelovoc, potraviny či svoj supermarket.

To je však, paradoxne, aj dôvodom nedôvery občianskej spoločnosti v potenciál etického konania veriacich občanov, ktorí niektoré prostriedky, ako sú demokratická diskusia či spoločenský dialóg, vedia posvätiť, keď to slúži ich vlastnej agende vo vzťahu k občianskej spoločnosti.

Vo vzťahu k monarchii, ktorá ako štátna forma pretrváva v katolíckom kresťanstve už niekoľko storočí, sa o dialóg a porozumenie s vlastnými lídrami ani nesnažia, považujú ho dokonca za nepatričný. V istom zmysle žijú dnes kresťania v pohodlnom exile občianskej spoločnosti a do kostolov si z nej len odskakujú.

Víkendové oživenie a každodenná realita

Rímskokatolícka cirkev prešla vo svete aj na Slovensku za posledné obdobie vážnymi výzvami a skúškami. Ak je podľa učenia cirkvi ideálom a vzorom spoločenského usporiadania usporiadanie a fungovanie cirkvi, tak o tento ideál občianska spoločnosť veľký záujem po posledných skúsenostiach, pochopiteľne, nemá.

Ľudia ako pápež František, Ján XXIII. či Ján Pavol II. sú príjemným víkendovým oživením, ale každodennú cirkevnú slovenskú realitu formujú Korcove a Sokolove posolstvá, nekompetentná KBS (citát vyjadrenia jej hovorcu) a dobre zamknutá brána nunciatúry. Je preto náročné aj žiť, aj nežiť v demokracii. Rovnako náročné je to aj pochopiť. Preto je dialóg na túto tému taký náročný.

Uverejnené v denníku SME 27. 4. 2014 17:08



 

Miroslav Kocúr

Miroslav Kocúr

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  235
  •  | 
  • Páči sa:  1 260x

Som pedagóg, manažér a teológ mimo cirkevnej služby. Aktívny občan. Od roku 1995 som aktivny ako učiteľ ZŠ, SŠ či VŠ a manažér vo svete formálneho aj neformálneho vzdelávania, NGO a podnikania. Od roku 1995 do roku 2003 som pôsobil v pastoračnej službe na Slovensku aj v zahraničí ako rímskokatolícky kňaz. Mám dve krásne a zdravé dcéry a jednu manželku. Som zakladajúcim členom PS a odborníkom pre vzdelávanie. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáSpoločnosťTodayWEEKTheology TodayMK WeeklyScripturesListáreňNechceme sa prizeraťOral HistoryZo školských lavícEpigramiáda

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu