Strašidlá minulosti

Autor: Miroslav Kocúr | 4.3.2011 o 16:04 | (upravené 4.3.2011 o 16:46) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  828x

Vo Francúzsku nedávno vzbudila pozornosť kniha Des gens tres bien dovtedy nekontroverzného autora Alexandre Jardina. Píše v nej o tom, ako si uvedomil, že jeho starý otec bol popredným štátnym funkcionárom francúzskej štátnej moci, ktorá spolupracovala v období republiky Vichy s nacistickým Nemeckom. Tento autor dovtedy ľahkého žánru sa stal zo dňa na deň terčom ľavicových aj pravicových médií či nadstraníckej publicistiky a literárnej verejnosti. Prelomil tabu, o ktorom francúzska spoločnosť nechce hovoriť, počúvať ani čítať. 

Koncentračný tábor v Hagene pri továrni AFAKoncentračný tábor v Hagene pri továrni AFAwww.historisches-centrum.de

 

Nemecké médiá a televízia ARTE priniesli opakovane v posledných mesiacoch iný príbeh. Alebo skôr príbeh o príbehu. Rodina, ktorá stála za oživením známeho bavorského modrobieleho loga má „pestrú" minulosť. Za značkou VARTA, stojí príbeh ľudí, ktorí pracovali pre Quandtovcov ešte počas druhej svetovej vojny. Vtedy AFA vyrábala akumulátory do vojenskej techniky. Fabriku VARTA nedávno rodina predala a svoju biznis pozornosť sústredila na automobilku BMW. 

Vnuk vtedajšieho majiteľa fabriky AFA má vo svojej vstupnej hale ako dekoráciu ozajstný čierny športový kabriolet a pri otázkach reportéra ARTE sa usmieva. On s tým, čo robil jeho starý otec, nemá nič spoločné. Jeho hobby je automobilizmus a pravidelne sa zúčastňuje pretekov Paríž-Dakar. V každej rodine sú podľa neho nejaké tie tiene. Svojho starého otca nesúdi. Súvislosti, ktoré viedli k tomu, že ako prominent Tretej Ríše mal možnosť postaviť v bezprostrednej blízkosti svojich fabrík koncentračné tábory, aby jeho fabriky mohli produkovať a zarábať aj vtedy, keď iní strádali, nevidí. V prevádzkach zomrelo mesačne asi 80 ľudí, ktorí pri zaobchádzaní s toxickými látkami a pri režime koncentračného tábora veľa komfortu nezažili. BMW, do ktorého Quandtovci kapitálovo po vojne vstúpili je úspešnou značkou dodnes. 

Úspech starého otca Günthera Quandta bol postavený na tom, že po tom, ako sa jeho fabriky ocitli v britskej okupačnej zóne bleskovo pochopil novú situáciu. Podarilo sa mu presvedčiť svoju produkciou Britov. Na rozdiel od riaditeľov fabrík Flick, Krupp a IG Farben, ktorí sa podieľali priamo na výrobe komponentov a substancií používaných bezprostredne pri likvidácii väzňov v koncentračných táboroch, Quandt nebol postavený pred Norimberský súd. Historici a bývalý Quandtovi otroci však tvrdia, že ak by bolo možné predložiť vtedy dôkazový materiál, ktorý je k dispozícii dnes, starý otec by spravodlivému trestu neušiel. Iróniou všetkého je fakt, že Güntherovi Quandtovi sa v rámci procesov podarilo nielen dokázať, že spolupracovníkom Tretej ríše nebol, ale že bol dokonca perzekvovaným účastníkom odboja. U koho a za akú cenu si túto „nevinu" kúpil je už dnes zbytočné uvažovať. Jeho syn Herbert bol zručný biznisman a investície spojené s úspešným produktom a zručným manažovaním doviedol k úspešnému pokračovaniu. 

Sven-Quandt.jpgMorálny rozmer konania starých rodičov Quandtovcov už ich vnúčatá nezaťažuje. „Chceli sme žiť", parafrázuje v dokumente jedna z ešte žijúcich sestier zakladateľa impéria, „doba bola zlá, väzni, ktorí u nás pracovali sa mali relatívne dobre. V našich koncentrákoch sme nikoho do plynu neposielali..." Zdravo vyzerajúci opálený sympatický päťdesiatnik Stephan Quandt nemá reportérovi čo povedať. Nevidí medzi svojim obchodným úspechom a tým čo robil jeho starý otec za vojny žiadnu súvislosť. Tých priemerne 80 ľudí, ktorí zomierali mesačne v jeho fabrikách počas vojny patrí minulosti. Aj oni chceli žiť...? Túto otázku si Quandtovci nekladú. Stephan sa už pripravuje na budúcoročný ročník Really Dakar.

Jardin.jpg

 Dvaja vnuci, dva pohľady. Spisovateľ  Jardin a biznisman Quandt ukazujú aká môže byť pravda relatívna. Zvlášť ak ide o rodinné striebro. Že tieto „vojnové" príbehy majú aj svoje slovenské paralely nie je nikdy zbytočné pripomínať. V prípade detí rodičov komunistických funkcionárov, príslušníkov ŠtB a nomenklatúrnych kádrov z obdobia komunizmu sa takéto príbehy práve odohrávajú a kamuflujú aby raz „neškodne" vyplávali na povrch.

 

Uverejnené v SME 1. 3. 2011

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Čo sa deje v hokeji? Je to divadlo, vinníkmi sme všetci, tvrdí Graňák

Zlá skúsenosť s Cígerom a Švehlom mohla odradiť hráčov z NHL od štartu na majstrovstvách sveta, hovorí skúsený obranca.

KULTÚRA

Iva Bittová: Nemôžem si dovoliť strácať čas a báť sa

Česká speváčka žije v USA. Koncertuje u nás so skupinou Čikori.

TECH

Vedci sú na stope tajomstvu DNA

Vďaka úžasnému technologickému vývoju vznikajú nové vedné odbory.


Už ste čítali?