reklama

Prečo „útoky" na Vatikán nie sú útokmi proti cirkvi

V poslednom roku sa zvlášť po udalostiach v Írsku a Nemecku prelomilo niečo, o čom sa hovoriť v Európe nezvyklo. Škandály zneužívania maloletých katolíckymi kňazmi boli od začiatku zľahčujúco interpretované ako špecialita cirkvi v USA. Zjednodušené vysvetlenia aj z najvyšších miest vo Vatikáne sa zamerali na jednoduchú mediálnu stratégiu. Ohľadom konkrétnych prípadov mlčali a používali zovšeobecňujúce tvrdenia o proticirkevnej kampani. Liberálne médiá sa v duchu tejto defenzívnej interpretácie stali údajnými lídrami proticirkevnej propagandy.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (476)
Obrázok blogu

Mlčanie prelomené

Vážne trhliny dostala táto stratégia po tom, čo sa prípadmi zneužívania mladistvých po ich rozsiahlom zdokumentovaní začala zaoberať írska katolícka verejnosť a írske médiá. Pri tradičnej katolíckej írskej mentalite sa tým začal otvárať nový front. Katolícki laici pracujúci v írskych médiách prestali podporovať stratégiu diskrétneho mlčania o tzv. ojedinelých zlyhaniach jednotlivcov a otvorili dvere verejnej debate na túto tému. Tlak, ktorý spôsobil toto otvorenie možno popisovať z rôznych uhlov pohľadu. Najsilnejším motívom tohto „prelomu" bolo zrejmé presvedčenie angažovaných laikov a obetí zneužívania, že cirkevní lídri nechcú efektívne svoje konanie reflektovať a vyvodiť z neho personálne a štrukturálne dôsledky.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Deti ako obete v dnešnom svete

Najsilnejším a najdiskutovanejším momentom pedofilného škandálu neboli jednotlivé prípady zneužívania ako také. Štatistiky v tomto smere sú smutné vo svetovom meradle. Katolíci sú súčasťou sveta a ani organizované náboženstvo nemá čarovnú formulku na liečenie civilizačných chorôb. Okrem sexuálneho zneužívania sú deti predmetom neetického podnikania vo vojne, poľnohospodárskej či priemyselnej výrobe. Tam sa „uplatňujú" ako tzv. detskí vojaci či ako detskí robotníci. Používanie detí v občianskych vojnách či v továrňach je však monitorované a so striedavými úspechmi sa prijímajú voči týmto javom aj opatrenia. Odhalení podozriví sa dostávajú na čierne listiny a ak je to možné aj pred súdy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Štrukturálne súvislosti utajovania

V prípade cirkvi sa najväčším problémom pri zneužívaní mladistvých kňazmi stala stratégia utajovania a mlčania cirkevných lídrov. Biskupi a vatikánske ústredie sa podieľali na utajovaní zneužívania mladistvých tým, že nechali páchateľov týchto ohavných skutkov naďalej pôsobiť v cirkevných inštitúciách. Najrozšírenejším prístupom bola tichá zmena pôsobiska podozrivého klerika. To otváralo týmto „lovcom" detských skalpov prístup k novým príležitostiam. Rodičia a nič netušiace komunity veriacich boli takto vystavované riziku, o ktorom ich cirkevní lídri neinformovali. V tradičnom katolíckom prostredí a v prípadoch oddaných veriacich požívala katolícka cirkev na čele s pápežom, biskupmi a jej kňazmi až bezpodmienečnú dôveru veriacich.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Spôsob akým sa musel vyrovnať Jozef Ratzinger s početnými prípadmi zneužívania v USA pri svojej návšteve bol považovaný za dostatočný. Stretnutia s obeťami a mediálne pokrytie tejto udalosti boli dôveryhodné. Novšie odhalenia však presunuli frontovú líniu tejto agendy najskôr do Írska a potom aj do pápežovho rodného Nemecka. Dokonca aj sám Ratzinger stál na čele diecézy vtedy, keď do nej bol prijatý pedofilný kňaz. Vraj však o tom nevedel. Ťažko sa tomu verí. Pozná niekto diecézneho biskupa, ktorý by nevedel, koho prijíma do diecézy do pastoračnej služby? Bývalý generálny vikár diecézy však za prijatie údajne „vyliečeného" pedofila do mníchovskej diecézy prevzal aj osobnú a úradnú zodpovednosť. Tým Ratzingerov zástupca vzal na seba aj tieň zodpovednosti dnešného pápeža za tento konkrétny prípad.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zodpovednosť za všetko, čo sa v tomto smere dialo už nebolo možné nechávať zjednodušene len na amerických advokátoch, ktorí si údajne z obhajoby v prípadoch zneužívania spravili úspešný predmet podnikania. Informácie o prípadoch zneužívania v Írsku a Nemecku neboli vypustené ziskuchtivými liberálmi. Naopak. Za ich medializovaním stáli presvedčení a lojálni veriaci. V prípade nemeckého Canisius Kolleg otvoril vyšetrovanie prípadov zneužívania študentov prestížnej školy sám riaditeľ jezuitského gymnázia. On sám bol klerikom.

Od ojedinelých prípadov ku kultúre utajovania

Výsledkom takto vzniknutého tlaku boli nielen informácie a určite nie práve príjemné zvýšenie mediálneho záujmu o dianie v katolíckej cirkvi. Podobne ako v USA, kde pod tlakom verejnosti museli z cirkevného vedenia odísť dovtedy prominentní cirkevní lídri a vzdať sa aj svojich funkcií, aj v Európe sme sa stali svedkami početných abdikácií biskupov, ktorí vedeli o prípadoch zneužívania a zakrývali ich. Pápež bol donútený pod tlakom situácie v Írsku napísať pastiersky list. V ňom s poľutovaním priznal omyly v konaní biskupov no politickú zodpovednosť za nominácie týchto ľudí, ktorých práve pápež do úradov dosadzuje, neprevzal. Írskej verejnosti chýbalo v liste aj artikulované ospravedlnenie. Stále tu bola snaha zredukovať zodpovednosť na jednotlivých páchateľov ohavných skutkov a na jednotlivých biskupov, ktorí nezvládli situáciu a v snahe chrániť „povesť" svojej materskej firmy prestali chrániť svojich veriacich a jej najzraniteľnejšiu skupinu - deti a mladých ľudí.

V Nemecku biskupská konferencia prijala jasné smernice pre postup svojich členov v prípadoch zneužívania mladistvých klerikmi. Podstatným momentom je nateraz bezpodmienečná povinnosť nahlásenia prípadu občianskym autoritám a polícii. Výnimkou by boli len prípady, kedy si to obete výslovne nebudú želať. Materiál predpisujúci tento postup bol publikovaný Nemeckou biskupskou konferenciou 31. augusta 2010.

Štrukturálne zmeny nie sú potrebné, stačí pokánie

8. septembra 2010 pri generálnej audiencii sa Benedikt XVI. nechal počuť, že prípady zneužívania a škandály v cirkvi je potrebné riešiť pokáním a nie štrukturálnymi zmenami. Reagoval tak na početné podnety zo strany katolíckej laickej aj odbornej verejnosti, ktoré požadovali na základe posledného vývoja aj štrukturálne zmeny vo fungovaní cirkevnej monarchie s názvom Svätá Stolica.

Rozsiahle legislatívne zmeny a reštrukturalizácia vatikánskeho vedenia by však vážne „pozmenili" jej doterajšie fungovanie. Evaluácia merateľných výstupov pri spravovaní organizácie akou je rímskokatolícka cirkev ostanú teda aj naďalej len v kompetencii investigatívnych novinárov. Katolícka a ostatná verejnosť sa s nimi nebude mať možnosť oboznámiť z iniciatívy lídrov, ale len na základe práce tých, ktorým sa táto hra na „volov a bohov" už prestala páčiť.

Cirkev - len jedna z mnohých

V čase všeobecnej krízy autorít a morálneho bankrotu lídrov je preto potrebné skonštatovať, že vývoj v rímskokatolíckej cirkvi kopíruje spoločenský trend. Tak ako zlyhávajú prezidenti štátov a medzinárodných finančných inštitúcií, tak zlyhávajú aj cirkevní lídri. Verejnosť sa pri stále nových informáciách o finančných škandáloch, korupčných aférach či lokálnych ozbrojených konfliktoch bude dozvedať aj o podobných „praktikách" v cirkevnom prostredí. Na aroganciu mocných totiž nejestvuje účinnejšia zbraň ako verejná informovanosť.

V prípade volených zástupcov sa to môže prejaviť v ich volebných výsledkoch, vo firmách a bankách v strate klientely, v cirkvi stratou dôvery a zostatkového morálneho kreditu. To postupne môže viesť k vzniku kritického množstva jednotlivcov, ktorí budú mať dostatok sily, odvahy a času na zmeny a na nové nastavenie procesov v spoločnosti a iných systémoch vrátane cirkvi. Nové cirkevné štruktúry však zrejme vznikať nebudú. Strach zo schizmy viedla pápeža Benedikta XVI. dokonca k rehabilitácii problematických lefevbristov vrátane biskupa - popierača holokaustu. Angažovanosť aktívnych veriacich vo veciach spravodlivosti, sociálnych otázkach či v oblasti filozoficko-etického uvažovania sa však presunie skôr do spolkovej organizovanosti a občianskych aktivít. Magická moc cirkevného lídra sa postupne rozplynie v próze neschopnosti ľudsky zodpovedne usporiadať každodenné záležitosti cirkvi a neschopnosti priznať práva rozhodovať a hovoriť do vnútrocirkevného diania okrem pritakávačov aj tým, ktorým sa už falošná lojalita prejedla.

Kritika ako prejav záujmu

Kritika cirkevného vedenia je preto posledným štádiom prejavu dôvery a nádeje k cirkevným lídrom. Reflexia a ochota vidieť znamenia čias neznamená nekritické prijímanie trendov, ktoré sú vo svojej podstate neetické a sú cudzie kresťanskému životnému štýlu. Je to skôr o tom, že cirkev sa stane aj v tomto smere miestom stretnutia rôznych názorov a kultúr, ktoré musia spolu vytvárať lepšie podmienky pre život spoločenstva všetkých ľudí. Hranice - tie geografické, aj tie pre kacírov - by sa mali stať minulosťou. Marginalizácia nespokojencov sa totiž môže skončiť nečakane. Okolo cirkevného vedenia bude stáť vysoký múr, ktorý ho bude chrániť pred takzvanou sekularizáciou. Okrem fanatikov však o túto obmedzeneckú ochranu nikto nebude stáť. Podobne ako pri múroch dnešného Vatikánu sa bude môcť okoloidúci pýtať, kto je dnu a kto je von.

Zodpovednosť a samospráva

Z dlhodobého hľadiska si cirkevné vedenie nemôže sprivatizovať náboženské a etické témy. Otázka morálky a tradičných hodnôt sa nemôžu stať tovarom v rukách ľudí, ktorí si síce nárokujú na miesto božích námestníkov, no ich praktický život a mocenská politika je v príkrom rozpore s tým, čo hlásajú. V posledných dňoch mediálnu hladinu rozčerila informácia a následná diskusia o nemeckom preklade rok starej knihy talianskeho novinára Nuzziho o podiele Vatikánu a jeho vysokých predstaviteľov na machináciách spojených s bankrotom Banco Ambrosiano. Kniha čerpá z bohatých listinných dôkazov, ktoré autor dostal priamo z prostredia Vatikánskej banky a jej klientov. Občianska spoločnosť a jej inštitúcie spoľahlivo demaskujú takéto „netransparentné" konanie.

Ľudia hľadajúci tradičné hodnoty, duchovné dimenzie, a ktorí chcú spraviť altruistické konanie svojím životným programom svoje miesto v živote nájdu aj v pomyselnom Božom projekte. Vtedy však už prestanú mať o cirkevné vedenie záujem a získajú dosť vnútornej sily opustiť pokrytecké nábožensko-folklórne festivaly a rituálne cvičenia. Začnú si svoje veci spravovať inak. Už dnes si zakladajú občianske združenia, odchádzajú do iných spoločenstiev alebo si vytvárajú svoje nekonfesionálne komunity. Aj o tom hovoria početné odchody z cirkvi tam, kde sa to dá štatisticky sledovať.

Privatizácia pravdy a duchovných hodnôt

Cirkevní úradníci ako díleri s pravdou a milosťou môžu ostať bez klientov. Ostanú im len lojálni spotrebitelia ich sakrálneho tovaru. Tí si budú u nich kupovať „tabletky" na neliečené výčitky svedomia. Kúpia si tak spoločenskú legitimitu za im primerané individuálne dohodnuté ceny. Vyzerá to tak, že až potom sa pápež aj biskupi budú môcť uspokojiť, že im už nikto neprotirečí. Bolo by však zaujímavé vedieť či toto naozaj chcú. Aj keď im ich „aktíva" môžu poskytovať pocit istoty, nemusí im to dlho vydržať. Svoje životy môžu mať nateraz zabezpečené, bolo by však zaujímavé vedieť či im zvýši niečo ešte aj na večnosť, o ktorej tak radi svojim „ešte-veriacim" hovoria. Za údajnými útokmi na Vatikán či dokonca cirkev nie je podľa mňa nič iné ako dôrazné volanie po zásadnej zmene a sebareflexii. Cirkev to nie sú predsa len pápež a biskupi. Cirkev to sú aj milióny zrelých ľudí, ktorým nie je celkom jedno, ako ich cirkev funguje a ako sa aj navonok prezentuje. Je to len „posledné zvonenie" pre dnešných cirkevných lídrov. Môžu ho rešpektovať a adekvátne zareagovať. V prípade, že tak nespravia, nemôžu tvrdiť, že ich na potrebu zásadného a zodpovedného riešenia nikto neupozorňoval. Preto kritické a otvorené hodnotenie pomerov vo Vatikáne nie je útokom proti cirkvi. Ide skôr o snahu nastaviť jej vedeniu zrkadlo. Boha, v ktorého kresťania veria, určite nemožno uväzniť vo Vatikáne.

Miroslav Kocúr

Miroslav Kocúr

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  235
  •  | 
  • Páči sa:  1 260x

Som pedagóg, manažér a teológ mimo cirkevnej služby. Aktívny občan. Od roku 1995 som aktivny ako učiteľ ZŠ, SŠ či VŠ a manažér vo svete formálneho aj neformálneho vzdelávania, NGO a podnikania. Od roku 1995 do roku 2003 som pôsobil v pastoračnej službe na Slovensku aj v zahraničí ako rímskokatolícky kňaz. Mám dve krásne a zdravé dcéry a jednu manželku. Som zakladajúcim členom PS a odborníkom pre vzdelávanie. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáSpoločnosťTodayWEEKTheology TodayMK WeeklyScripturesListáreňNechceme sa prizeraťOral HistoryZo školských lavícEpigramiáda

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu