Ratzinger v kúte?

Autor: Miroslav Kocúr | 23.2.2010 o 7:30 | (upravené 24.2.2010 o 19:45) Karma článku: 11,88 | Prečítané:  6576x

Začalo sa to pred pár týždňami v Berlíne, keď sa na jezuitskom katolíckom gymnáziu po rokoch ozvalo 17 bývalých študentov s reportom o tom, že boli počas svojho štúdia na uvedenej inštitúcii zneužívaní. K zodpovednosti sa prihlásil terajší riaditeľ gymnázia tak, že vyzval všetkých bývalých študentov k tomu, aby sa v prípade podobných skúseností prihlásili u vedenia školy. Riaditeľ Klaus Mertes je vo funkcii od roku 2000.

Írski biskupi vo Vatikáne s Benediktom XVI.Írski biskupi vo Vatikáne s Benediktom XVI.www.christiantoday

Na pravidelných výročných stretnutiach s bývalými študentmi sa dopočul o niekoľkých prípadoch osobne od obetí. Dotknutí ho žiadali o diskrétnosť. Riaditeľ sa však napriek tomu obrátil listom asi na 600 bývalých študentov gymnázia. Podľa jeho vyjadrenia pre týždenník Die Zeit: „S hlbokým otrasom a hanbou som sa dozvedel o týchto nie len ojedinelých ale roky trvajúcich prípadoch zneužívania." Mertes hovorí, že všetky prípady zneužívania spadajú do obdobia 70. a 80. rokov. Podľa zistenia školy postihnutí napriek svojej skúsenosti poslali svoje deti opäť študovať na to isté gymnázium. Gymnázium patrí medzi prominentné súkromné inštitúcie. Mnohí jeho absolventi zastávajú vedúce pozície vo hospodárskom, politickom aj spoločenskom dianí.

Sexuálne škandály dorazili na kontinent

Do konca 70. rokov bolo toto jezuitské gymnázium chlapčenskou školou. Neskôr sa škola stala školou otvorenou aj pre dievčatá. Zatiaľ nie je známe, či v prípadoch sexuálneho zneužívania išlo len o zneužitých chlapcov alebo aj dievčatá. Podozrivými v prípade sú dvaja učitelia - členovia jezuitského rádu. Ani jeden z nich v súčasnosti už nepôsobí na uvedenej škole. Jeden vystúpil pred časom aj z Jezuitského rádu, k prípadom zneužívania sa s ľútosťou priznal. Podľa dostupných informácií nešlo o pohlavný styk ale o iné formy sexuálneho zneužívania spojeného aj s telesným kontaktom.
Polícia ihneď otvorila vyšetrovanie voči neznámemu páchateľovi. Vo všetkých doteraz známych 17 prípadoch bude preverovať aj možnosť premlčania. Podľa nemeckého trestného práva sa ťažké sexuálne delikty premlčiavajú po desiatich rokoch. Keď je obeť v čase činu mladistvá, začína táto doba plynúť po dovŕšení osemnástich rokov. Z toho vyplýva, že pri bývalých študentoch berlínskeho gymnázia by došlo k premlčaniu dovŕšením dvadsiatich ôsmich rokov. Podľa riaditeľovho zistenia má väčšina obetí okolo štyridsiatky.


Berlínske gymnázium Canisius-Kolleg sa snaží o vysvetlenie smutnej kapitoly zo svojej minulosti. Spolkovému kriminálnemu úradu, ktorý sa bude prípadmi zaoberať prisľúbil riaditeľ jezuita Klaus Mertes plnú podporu. Napriek tomu sa zdá, že múr dlhoročného mlčania nebude jednoduché prelomiť. Mertes povedal, že už dlhšie kolovali klebety, no nikdy sa to neukázalo tak jednoznačne ako teraz, kedy sa prešetrenie celého radu prípadov ukázalo ako nevyhnutné.
Odvaha riaditeľa berlínskeho gymnázia ukázala, že v hierarchických inštitúciách moc skutočne naháňa strach aj dlho po jej zneužití. Poníženie a vnútorné zahanbenie obetí, dozrieva kedysi neplnoletým s veľkým časovým odstupom ako jedovaté ovocie. V snahe vyspovedať sa, zabudnúť a nikdy viac na to nemyslieť ako ich to pri horiacej sviečke počas spovede učili ich spovedníci sa však dnešná katolícka sviatostná disciplína ukázala ako neprezieravá. Mágia rozhrešenia a duchovného usmernenia je pokryteckým gestom ak sa pritom spovedník díva či dotýka obnaženého tela chovanca, ktorý mu dôveruje a verí. Patológia takéhoto prístupu je podčiarknutá ešte aj faktom, že obete zneužívania ešte po rokoch posielajú svoje deti na tú istú školu.

Berlínska advokátka Ursula Raue, ktorá sa prípadu obetí zneužívania študentov ujala ako aj samotný riaditeľ Mertes majú pár týždňov po zverejnení výzvy smerom k obetiam sexuálneho zneužívania na stole už vyše stovky hlásení. V pondelok 15. februára o tom informovalo RBB-Inforadio. Ako o tom hovorí na svojej stránke nemecká redakcia vatikánskeho rozhlasu, advokátke sa prihlásili ako obete sexuálneho zneužívania aj študenti niekoľkých ďalších jezuitských škôl v Nemecku. O spoluprácu na prípadoch objasnenia sexuálneho zneužívania požiadali Ursulu Raue nemeckí jezuiti. Advokátka však pracuje na objasnení prípadu naberajúceho nečakané rozmery nezávisle od vedenia rádu Jezuitov. Medzičasom sa ukazuje, že k prípadom zneužívania dochádzalo aj v niektorých ďalších katolíckych inštitúciách zaoberajúcich sa výchovou a vzdelávaním mládeže.


Augsburgský biskup Walter Mixa sa rozhodol na rozdiel od hierarchov, ktorí sa snažia aféru čím skôr efektívne riešiť pre protiútok. Mixa vidí príčinu škandálu v sexuálnej neviazanosti dnešnej spoločnosti a poukazuje na to, že od roku 1995 nemecká polícia registruje vyše 210.000 prípadov pohlavného zneužívania mladistvých. Mixa hovorí o tom, že to neznižuje závažnosť prípadov pochádzajúcich z cirkevného prostredia, len ich týmto kontextom chce postaviť do podľa neho správneho svetla. Augsburský biskup označuje zneužívanie mladistvých za odpudzujúci zločin a ako uvádza redakcia Vatikánskeho rozhlasu cirkev sa nemusí diskusie na tému sexuality a s ňou súvisiacich škandálov obávať. Walter Mixa však pozabudol na to, že prípady zneužívania, ktoré otriasajú dôverou nemeckých katolíkov v inštitucionálnu cirkev nefigurujú medzi nahlásenými zločinmi. Naopak, vedenie katolickych inštitúcií sa ich snažilo zatajiť a úspešne sa im to aj darilo. Zmienený fakt, že v drvivej väčšine prípadov už môže ísť z trestnoprávneho hľadiska už o premlčané prípady, je toho dôkazom.

Medzipristátie v Írsku
V pondelok a utorok 15. a 16. februára 2010 bola do Vatikánu na operatívne stretnutie pozvaná takmer celá Írska biskupská konferencia. Po škandáloch, ktoré otriasli katolíckou cirkvou v Írsku sa pápež Benedikt XVI. nemohol naďalej len nečinne prizerať vyhláseniam jednotlivých biskupov či tomu ako doteraz štyria írski biskupi odstúpili zo svojich úradov. Vo svojom vyhlásení pred 25 írskymi biskupmi pápež konštatoval, že zneužívanie mladistvých v katolíckych výchovných a vzdelávacích inštitúciách nie je len zločinom, ale je aj hriechom urážajúcim Boha. Toto konštatovanie samo o sebe by si zaslúžilo analýzu... Jedným dychom ohlásil aj Pastorálny list, ktorý pošle v najbližšom čase írskym katolíkom. 25 írskych biskupov, ktorí sa na pápežov povel dostavilo do Ríma sa však muselo vrátiť domov do svojich diecéz, kde aj naďalej čelia dusnej atmosfére nedôvery a znechutenia. Poznanie, že zločiny sú hodné povšimnutia len vtedy ak sú aj pápežom vnímané ako hriechy je z tohto pohľadu šokujúce. Podstatou problému je totiž to, že prípady zneužívania boli zločinmi už v čase kedy k nim došlo. Namiesto oznámenia deliktov a následnej možnosti vyvodenia trestnoprávnej zodpovednosti sa však katolícki biskupi snažili prípady utajovať. Zodpovední po hlásení či zistení takýchto činov presúvali podozrivých na iné pôsobisko, kde ich amorálne správanie pokračovalo. Obetiam nikto nepomáhal, podozriví unikali kontrole a pokračovali vo svojej činnosti bez akéhokoľvek obmedzenia či trestu. V neinformovaných vrstvách veriacich sa tešili aj naďalej inštitucionálnej dôvere. Takto ich konanie nadobudlo rozmery hlbokého mravného rozkladu s vysokou mierou spoločenskej nebezpečnosti. Veď práve cirkevné inštitúcie v Írsku boli známe svojou ašpiráciou na to, že sú baštami kresťanskej morálky a osobnostnej integrity. Tak sa na nich dívali ich podporovatelia, rodičia detí, ktoré ich navštevovali ako aj nič netušiaci študenti, ktorí boli vystavení traumatizujúcej skúsenosti zneužitia tam, kde to vôbec nemali očakávať.

Mexická antinovela

V Mexiku sa chýli ku koncu vyšetrovanie prípadu zakladateľa komunity tzv. Kristových legionárov. Zakladateľ Marcial Maciel Degollado (1920-2008) bol preukázateľne aktívny pri zneužívaní mladých adeptov na členstvo v tejto komunite. Koľko z nich nedosahovalo v čase, kedy k skutkom došlo 18 rokov nie je ešte známe. Ambiciózna komunita, ktorá ašpirovala na líderstvo vo svetovej cirkvi svojou deklarovanou láskou k pápežovi a svojim ultrakonzervatívnym prístupom k dnešnému svetu, k riešeniu vnútrocirkevných predpisov ako aj k moderným teologickým prístupom tak prežila vážnu ranu. So závermi vyšetrovania komisie má byť Benedikt XVI. oboznámený v marci tohto roku. Súčasný predstavený komunity kňaz Evaristo Sada poprosil obete zneužívania o odpustenie. V tomto prípade ide však „len" o vnútrocirkevné vyšetrovanie. Tento škandál nie je celkom správne označovať za pedofiliu, keďže išlo už vačšinou o mladých mužov, študentov teológie a budúcich kňazov. Degollado podľa kolujúcich reportov zneužíval svoju autoritu predstaveného k tomu, aby ho študenti teológie rôznym spôsobom zbavovali údajných telesných bolestí, pričom sa pod zámienkou údajného povolenia „zhora" snažil ospravedlňovať aj používanie autoerotických a sexuálnych praktík. Komisia pravdepodobne čakala na zakladateľovu smrť. Prvé správy o týchto praktikách v komunitie Legionárov sa začali objavovať už koncom 90. rokov minulého storočia. Keďže však išlo o plnoletých mladých mužov, prípad je na prvý pohľad iného charakteru. Ak aj nebola naplnená skutková podstata trestného činu, určite išlo o poľutovaniahodnú prax. Autorita predstaveného komunity, ktorá viedla svojich členov k duchovným povolaniam nadobudla vo svetle týchto faktov obludné rozmery. Tento prípad najzreteľnejšie ukazuje, že za tzv. pedofíliou sa skrýva to, čo odborníci nazývajú efebofília. Ide v drvivej väčšine o náklonnosť duchovných pracujúcich v cirkevných inštitúciách k mladým mužom v adolescentnom veku. Takto realizujú z mocenskej pozície svoje sexuálne túžby. Objektom ich záujmu a následné obete sú prevažne osoby toho istého pohlavia. Keďže však ide o osoby neplnoleté, táto prax má aj svoju trestnoprávnu dimenziu. Nehovoriac o tom, že je v príkrom rozpore s morálnoetickými princípmi hlásanými rímskokatolíckou cirkvou.

Hľadanie riešenia po nemecky

Od 22. februára 2010 v Nemecku zasadá vo Freiburgu Biskupská konferencia nemeckých biskupov a bude sa pár dní zaoberať tým, ako vyriešiť problémy sexuálneho zneužívania mladistvých vo svojich inštitúciách. Vzhľadom na problém premlčania sa do verejnosti dostáva z rôznych strán politického spektra aj požiadavka zmeniť v tomto smere aj legislatívu. Problém sa z právneho hľadiska, ktoré ostane možno bezpredmetné, dostane do roviny etickej. A tam aj ostane. Okrem berlínskeho gymnázia je na zozname inštitúcií, kde dochádzalo k deliktom aj diecéza Hildesheim, komunita Saleziánov v Berlin-Wannsee. Nemecký teológ Wunnibald Müller v novinách Frankfurter Rundschau v deň, keď sa vo Freiburgu zišla nemecká biskupská konferencia konštatuje, že spôsob, akým sa riešili prípady zneužívania mladistvých v USA nie je ničím inšpiratívny. Prístup nulovej tolerancie podľa ktorého by mali byť z duchovnej služby vylúčení všetci, čo sa sexuálnych zločinov dopustili je podľa neho potrebné používať diferencovane. Ako vidíme spektrum názorov je pestré.

Nemecká redakcia Vatikánskeho rozhlasu 22. februára 2010 uviedla, že predseda nemeckej biskupskej konferencie arcibiskup Robert Zollitsch je odhaleniami sexuálneho zneužívania mladistvých v nemeckej oblasti hlboko otrasený. Je to však ešte len jeho prvé vyhlásenie. Konferencia nemeckých biskupov má vo štvrtok zverejniť k celému problému rozsiahle stanovisko. Ohlásil to jej predseda na otváracej konferencii zasadnutia nemeckých biskupov. Dokument má hovoriť o základných smerniciach ako tieto prípady riešiť a ako sa dopracovať k novej praxi v tejto oblasti. Arcibiskup Zollitsch ocenil odvahu berlínskych Jezuitov otvorene riešiť doteraz ohlásené prípady. Podľa jeho vyjadrenia: „Musíme mať odvahu pomenovať nezákonnosť okamžite pravým menom." V marci chce pri svojom plánovanom stretnutí s pápežom o celej záležitosti otvorene hovoriť. Jozefa Ratzingera dobieha tieň tzv. diskrétneho riešenia americkej krízy, ktoré aj on sám osobne intenzívne podporoval.

 

Príležitosť na reformu
V Ríme na prelome tisícročí sa po prvých správach o tzv. pedofilných škandáloch vatikánska aristokracia pri obedoch bavila na nešikovných Američanoch. Vraj všade sa niečo také dialo, len to bolo potrebné lepšie skrývať. Nuž evanjelium je niekedy až neláskavo neúprosné. Nič nie je také skryté, aby sa to nedostalo na svetlo sveta. Zvlášť ak jeho hlásatelia hlásajú radikálne riešenia smerom navonok. Smerom dovnútra je však zdá sa aplikácia etických princípov oveľa spletitejšia. Faktom je, že cez Írsko sa dostala téma už aj na európsky kontinent. Rozmery sú nečakané. Ako bude nemecký pápež riešiť nečakane veľký nemecký balík bude však zaujímať určite širokú verejnosť. Nebude určite núdza o návrhy jednoduchých riešení až po komplexnejšie analýzy. Niektoré možno budú revolučné iné zdržanlivejšie.

Unisono sa však z cirkevného prostredia ozývajú hlasy o potrebe revízie pohľadu na spôsob výchovy budúcich adeptov kňazskej služby, jej reformu či zásadnejšie zmeny pozícií katolíckej cirkvi pri pohľade na tak dôležitú oblasť ľudského života ako je zrelo a zodpovedne prežívaná osobná sexualita. Nádeje na hlbšie štrukturálne zmeny spojené s poslednými udalosťami v Írsku, Nemecku či Mexiku sú oprávnené. Odpoveď rímskeho centra je predvídateľná. Keď sa však do niečoho pustia Ratzingerovi krajania, nemusí sa to skončiť len povinnými úsmevmi pred kamerami. Nemecká cirkev je dospelejšia a sebavedomejšia ako si to Rím želá. Určite sa neuspokojí s prekladom pastierskeho listu, ktorý Ratzinger sľúbil írskym katolíkom. No a Slováci sa opäť pridajú k víťazom. Ak nejakí víťazi v tomto zápase budú.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?