reklama

Odluka cirkvi od časopisu .týždeň...?

Diskutovať na tému bulvárnosti časopisu .týždeň bude ešte dosť príležitostí. Sám som mal nepríjemnú skúsenosť so zmanipulovaním môjho rozhovoru redaktormi tohto ...tvorného týždenníka. Na okraj svojho zmanipulovaného rozhovoru poskytnutého práve časopisu .týždeň v čísle 44 (spoluautorom rozhovoru bol aj Š. Hríb)  povedala napr. Adela Banášová v inom týždenníku: Keď už budete zažívať aký-taký úspech, nedávajte rozhovor týždenníku, ktorý tvrdí, že je bez bulváru. Najbulvárnejšou vymyslenou titulkou vás zneužije na zvýšenie svojho žalostného predaja. (Pravda ŽENY, 10. november 2007 s. 15).

Písmo: A- | A+
Diskusia  (28)
Manipulácia roka alebo sila nevinnosti?
Manipulácia roka alebo sila nevinnosti? (zdroj: .týždeň)

Predpokladám, že vecných reakcií na tento príspevok bude menej ako tých "iných". Napriek tomu verím, že z tých riadkov, čo tu nasledujú, vzíde v niektorých mysliach aj nejaký ten AHA zážitok. Svetlo. Možno na konci tunela, možno na jeho začiatku. Uvidíme. Keď nič iné, tak aspoň zaznie hlas. Ide opäť o recyklovaný príspevok uverejnený pred časom v týždenníku Domino fórum (nechce sa mi ho teraz hľadať, bolo to niekedy pred dvoma rokmi).

Pri polemike o odluke cirkvi a štátu sa zúčastnené strany málokedy dostanú k rozlišovaniu rôznych úrovní argumentácie. Nehovorím, že sa to podarí teraz mne. Chcem sa však napriek tomu o to pokúsiť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kto je cirkev

Tí, ktorí sa prihovárajú za oddelenie štátu a cirkví sú spravidla znechutení spôsobmi akými cirkev presadzuje svoju agendu vo verejnom živote. Cirkvou v ľudovom chápaní nie sú všetci,  ktorí sa hlásia k členstvu v niektorej zo štátom registrovaných cirkví. Negatívne vnímanie cirkvi je spojené skôr s oficiálnymi reprezentantmi najväčšieho slovenského cirkevného zoskupenia. Tou je mocenská špička či modernejším slovníkom „topmanažment" rímskokatolíckej cirkvi: katolícki biskupi a ich pomocníci. Je dobré vedieť, že oni síce cirkev reprezentujú ale predstavujú len malú časť veľkých cirkevných spoločenstiev.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na čo idú štátne peniaze

Je potrebné ešte povedať, že veľká časť štátneho príspevku určeného pre cirkvi smeruje práve na zabezpečenie chodu ústredí cirkví a na mzdové prostriedky ľudí pracujúcich v duchovnej správe. Radoví veriaci sú prijímateľmi tohoto príspevku cez služby, ktoré im duchovenstvo poskytuje podľa vnútorných predpisov jednotlivých cirkví. Veľa cirkevných podujatí podporujú radoví veriaci ešte osobitnými finančnými príspevkami. Popri iných výdavkoch štátneho rozpočtu je preto príspevok štátu na cirkvi pomerne malý a zďaleka nepokrýva všetky oblasti pôsobenia cirkví. Z práce ľudí v duchovnej správe má ťažko vyčísliteľný nemalý úžitok aj občianska spoločnosť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tabuľkové mzdy ľudí v duchovnej správe, na ktoré idú štátne peniaze, sú tak nízke, že bez rôznej inej podpory veriacich drvivá väčšina duchovných nemôže efektívne pôsobiť. Často im preto cirkvi pomáhajú príjmami z prenájmu nehnuteľností alebo pôžičkami. Ak sa oprieme o zodpovedné vyjadrenia kancelárie KBS, tak potom by tieto príjmy na samofinancovanie rímskokatolíckej cirkvi nestačili.

V iných cirkvách, môže byť situácia podobná alebo ešte dramatickejšia. Ich duchovní sa často starajú okrem seba a duchovnej správy aj o svoje rodiny. Duchovnými sú väčšinou muži alebo ženy, ktorí nemajú povinný celibát a teda spravidla majú aj vlastné rodiny. Sú otcami a matkami vo vlastných rodinách. Ak jeden z partnerov nepracuje v inej ako cirkevnej oblasti, potom tabuľkové príjmy, na ktoré im prispieva štát, nemôžu poskytovať finančnú istotu na dôstojné zabezpečenie rodiny. Aj oni sú preto často odkázaní na iné formy pomoci zo strany cirkvi, radových veriacich a iných dobrodincov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Osobitnou kapitolou v tomto smere je cirkevné školstvo. O tejto problematike by zrejme mala byť verejnosť lepšie informovaná. Jednak o súčasnom modeli fungovania neštátnych škôl (teda nielen cirkevných) ako aj o všetkých jeho súvislostiach. Právo na vzdelanie v duchu vlastného svetonázoru a súčasný daňový systém hovorí v prospech osobitného riešenia.

Nebolo by odôvodnené spájať ho s financovaním cirkví ako takých.

Nejde o proticirkevnú kampaň

Diskusia o eventuálnej odluke cirkví a štátu je nabitá veľkou dávkou emócií. Podobne polemické sú aj iné debaty o témach, ktoré sú spojené s cirkvami a ich riadiacimi pracovníkmi. Na dnešnom Slovensku však podľa mňa nejde v tomto prípade o diskusiu o viere a potrebe náboženských inštitúcií v dnešnom svete. Panuje všeobecný konsenzus o tom, že cirkvi majú v slovenskej spoločnosti dôstojný a nepopierateľný priestor. Kontroverznosť stanovísk v niektorých diskusiách - napríklad interupcie, výhrady svedomia, vzťahy s Vatikánom, registre zväzkov ŠTB a i.- ukazuje, že o tieto témy je záujem a nenechávavajú ľudí vlažnými.

Ide skôr o obraz cirkví v dnešnej občianskej spoločnosti, ktorý sa podvedome vynára v súvislosti s ich financovaním z prostriedkov štátneho rozpočtu. Týka sa to hlavne cirkví, kde je veľmi výrazne vnímané centrálne postavenie kléru. Z odstupu človeka dívajúceho sa na pôsobenie a prejavy cirkevného života zvonku, sa často javí, že úradná cirkev vníma cirkevné spoločenstvo ako svoj folklórny súbor. Súbor spieva, putuje a bude sa i naďalej na spoločenskom pódiu správať tak, ako centrum a jeho nominanti „pískajú". Možno to je trochu inak a je pomerne pochopiteľné, ak s týmto zjednodušeným popisom predstavitelia cirkví nesúhlasia. Obrady, procesie, púte, pastierske listy, vyhlásenia cirkevných úradníkov - to všetko je často v úplnej réžii kléru. Ten je stotožňovaný s cirkvou aj preto, že on sám sa s ňou stotožňuje intenzívnejšie ako radoví veriaci.

Cirkvi a ich vedúci predstavitelia môžu celkom oprávnene niektoré vyjadrenia liberálov vnímať ako vyslovene proticirkevné a protikresťanské. V duchu tej istej logiky aj niektoré nie príliš dialogické vyjadrenia cirkevných ústredí k verejným témam vzbudzujú rozpaky aj v širšej ako len krajne liberálnej verejnosti. Zúženie debaty o spôsoboch financovania cirkví na dosiahnutie skupinových či straníckych cieľov a ďalšia radikalizácia postojov však stavajú zbytočné prekážky konštruktívnemu pokračovaniu debaty a hľadaniu prijateľného riešenia.

Producenti a komparzisti

Kto je producentom tejto politickej show o spôsoboch a miere účasti štátu na financovaní cirkví ostáva pre mnohých nepochopiteľne skryté. Radoví veriaci ako keby si neuvedomovali, že réžia je do značnej miery aj v ich vlastných rukách. Divákom tejto show je celá slovenská spoločnosť.

Myslím si, že radoví kresťania vo vlastných cirkvách by nemali stáť len v komparze. Bolo by užitočné diskutovať o tom, či ide zo strany radových veriacich o tichú spoluprácu alebo len o trpenie ťažko zmeniteľného stavu. To, že komparzista má bližšie k divákovi ako k producentovi, je každému jasné. Okrem komparzistu samého. Čím viac radových veriacich vystúpi do popredia tohto príbehu, tým kvalifikovanejšia bude diskusia o téme, ktorá si zaslúži vecné riešenie. Vo svete nastal za posledné desaťročia veľký posun smerom k väčšej miere účasti laikov na správe cirkevných záležitostí. Na Slovensku sa na relevantnejšie postavenie laikov a zreteľnejšie vnímanie ich pohľadu veľké cirkvi ešte len pripravujú. Menšie cirkvi ho so striedavými úspechmi už praktizujú. 

Právo na názor a povinnosť zodpovedného riešenia

Je úplne v poriadku, ak sa niekto domáha demokratických princípov v slobodnej spoločnosti. Je však eticky, sociologicky a v neposlednom rade aj teologicky otázne, ak súčasne smerom dovnútra vlastných štruktúr trpí, uplatňuje alebo sa priamo podieľa na nedemokraticky uplatňovanej autorite. Monarchizmus rímskokatolíckej cirkvi je uplatňovaný tak jednoznačne, že je ťažké pochybovať o tom, že by išlo o nevedomé postoje. Zdá sa, že práve nedostatok diskusie na túto tému vo vnútri jednotlivých cirkví je zdrojom nedorozumení.

Radoví veriaci majú v praktickom občianskom živote na rôzne oblasti vnútrocirkevného života názory, ktoré sú niekedy odlišné od oficiálnych cirkevných vyhlásení. Ich emancipované postoje vzbudzujú u cirkevnej hierarchie často nedôveru. Veľa nevypovedaných vecí a snáď aj pocit, že u cirkevných predstavených názor laikov len zriedka býva vypočutý, blokujú ďalšie možnosti konštruktívnych riešení. Za výzvou hľadať riešenie na usporiadanie vzťahu štátu a cirkví v materiálnej oblasti sa podľa mňa skrýva aj príležitosť. Je ňou vecný dialóg s otvoreným koncom, bez podozrievania z podkopávania pôsobenia cirkví ako takých. 

Namiesto epilógu...

.týždeň je len .týždeň. Téma, ktorú otvoril je však zaujímavá. Obálka je graficky skvelá, i keď ťažko je ju nevnímať v súvislosti s tým, čo sa dialo posledné týždne predtým na jeho stránkach v súvislosti s "prestrelkou" medzi pánmi Palkom a JE. J. Ch. Korcom. Pán kardinál i všetci cirkevníci, ktorí pokrytecky doteraz len mlčali a oportunisticky využívajú aj zmluvy s otcom vlasti a ostatnými jasnými nositeľmi zla a dekadencie si o túto "ranu" koledovali. Šéfredaktor sa rozhodol... Prišla však asi naozaj trochu nečakane.

Miroslav Kocúr

Miroslav Kocúr

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  235
  •  | 
  • Páči sa:  1 260x

Som pedagóg, manažér a teológ mimo cirkevnej služby. Aktívny občan. Od roku 1995 som aktivny ako učiteľ ZŠ, SŠ či VŠ a manažér vo svete formálneho aj neformálneho vzdelávania, NGO a podnikania. Od roku 1995 do roku 2003 som pôsobil v pastoračnej službe na Slovensku aj v zahraničí ako rímskokatolícky kňaz. Mám dve krásne a zdravé dcéry a jednu manželku. Som zakladajúcim členom PS a odborníkom pre vzdelávanie. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáSpoločnosťTodayWEEKTheology TodayMK WeeklyScripturesListáreňNechceme sa prizeraťOral HistoryZo školských lavícEpigramiáda

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu