Dorota Nvotová mi tak trochu učarovala. Má vo svojich piesňach niekoľko metafor, pri ktorých mi je ľúto, že som ich nevymslel ja. Napríklad, že padá tak, že stena jej dá druhú a že zo všetkých farieb má najradšej dúhu. Alebo tú, že svine po nej hádžu perly a jej je z toho úprimne zle. Pokračujem v trochu komplikovaných úvahách o tom, ako sa podľa mňa veci majú. Intuitívne cítime, že je to asi tak, ale nevieme sa k tomu prerozprávať. Tu je ďalší pokus. I keď pohodoví ľudia sú už asi jednou nohou na Pohode.