Neusporiadane o konzervatívnom médiu

Autor: Miroslav Kocúr | 2.4.2015 o 7:30 | (upravené 2.4.2015 o 8:06) Karma článku: 8,80 | Prečítané:  2924x

 Volil som stále strany, ktoré sú súčasťou tzv. konzervatívneho politického spektra napríklad v Európskom parlamente. Chcem, aby slovenský konzervativizmus bol konzervativizmom, ktorý sa hodnotovej debaty chce zúčastniť a nie sa pred ňou skryť za múr či železnú oponu. Alebo len vytvoriť okolo seba mentálnu stenu odistením tymiánovej dymovnice.

Ak konzervatívne médium je tým, čo Slovensku chýba, pozrime sa aspoň letmo ako sa konzervatívne uvažujúci jednotlivci zúčastňovali spoločenskej debaty doteraz, kde majú príležitosť na komunikáciu svojich postojov dnes a kde ich môžeme stretnúť zajtra.

Keď „liberál“ píše o „konzervatívnej“ téme

Keď sa novinár Martin Klein expresívne pustil do jedného slovenského arcibiskupa a porovnal jeho česť s primášom cigánskej kapely, dostal sa do problémov. Nestratil prácu len v rozhlasovej stanici Slobodná Európa ale aj v týždenníku Domino efekt. Konzervatívne a neokonzervatívne názory ľudí, ktorí stáli v rôznych obdobiach slovenskej demokracie na strane politického konzervativizmu sa sústreďovali práve okolo tohto média. To sa zmenilo na Domino fórum a niečo ako jadrová skupina tohto média sa rozhodla neskôr založiť týždenník .týždeň. Na jeho stranách sa pravidelne k verejnému dianiu vyjadrovali a programovo dostávali priestor ľudia, ktorí boli konzervatívne orientovaní. Tí, ktorí sa do tohto brandingu nehodili, tam slovo nedostávali.

Médium ako orgán politického konzervativizmu

Dozvedali sme sa z tohto konzervatívneho média o strašidle euromarxizmu, zlého liberalizmu a ľavicových intelektuálov. Časopis .týždeň sa dokonca rozhodol v čase vznikania strany slovenských konzervatívnych demokratov vložiť do svojho výtlačku aj podpisový hárok, na ktorý mali sympatizanti tohto, vtedy rodiaceho sa ešte konzervatívnejšieho politického zoskupenia ako boli dovtedajšie konzervatívne strany, zbierať podpisy potrebné k registrácii strany. Neskúmal som či to bolo priateľské gesto alebo platená politická reklama, každopádne bola to zaujímavá komunikácia. Minimálne podprahovo sa tým vzbudilo veľmi silné prepojenie média a politickej strany. Vladimír Palko a František Mikloško patrili v tom čase k pravidelným a obľúbeným autorom a diskusným partnerom rôznych politických či hodnotových diskusií moderovaných šéfredaktorom tohto média. O konzervatívnej politickej orientácii zakladateľov KDS asi nemusíme pochybovať.

Konzervativizmus len ako trochu iný tribalizmus

Príbeh Martina Kleina je v tomto smere emblematický. Nejaká spoločnosť, odvolávajúca sa v názve na Antona Bernoláka na neho podala trestné oznámenie.  Vraj bolo jeho textom „urazené“ ich katolícke náboženské presvedčenie. Na základe tohto podania sa slovenské súdy zaoberali týmto nezvyčajným konfliktom. Náhodný okoloidúci by povedal, že Martin Klein bol aj tak len symbolicky odsúdený, no v jeho trestnom registri ostal nesymbolický zápis, ktorý ho na trhu práce výrazne znevýhodnil.

Aby sme sa rozumeli: tu nejde o príbeh Martina Kleina, ale o niečo úplne iné. Informačne závažný je fakt, že Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu po dlhých ôsmich rokoch konštatoval, že Kleinov text nebol urážkou náboženského presvedčenia. To len slovenské súdy nerešpektovali slobodu prejavu novinára, ktorý kritizoval verejne činnú osobu, ktorá bola zhodou okolností cirkevným hodnostárom. V súvislosti so spoločenskou angažovanosťou hodnostára sa však novinár vyjadril úplne legitímne a vecne. Dlhých osem rokov, kedy sa kedysi renomovaný žurnalista nemohol plnohodnotne profesionálne uplatniť a následné obnovenie konania, v rámci ktorého bola zjednaná náprava, už nič nevrátila späť. Martin Klein už asi nikdy novinárom nebude.

V tomto spore stálo aj konzervatívne médium na strane cirkevného hodnostára nielen tým, že žurnalista prišiel o prácu, ale aj pri iných príležitostiach sa konzervatívni a neokonzervatívni redaktori pohoršovali nad expresívnymi prirovnaniami svojho nezávislého kolegu, ktorý sa bez bázne a hany pustil do arcibiskupa, ktorý - ako sa ukázalo neskôr –  má pestrý register svojich činností, no stále má úplne čistý register trestov. Je len čarom nechceného, že ten istý arcibiskup sa v inej kauze stal žalobcom tohto média. Áno každý má právo na vývoj. Len za tie roky fungovania sa konzervativizmus na Slovensku zadefinoval skôr ako tribálne exkluzivistický prístup. Možno až vyjadrenia Mariána Kuffu a vystupovanie Jána Čarnogurského ho definitívne posunulli o trochu viac smerom ku kritickému myslenu aj smerom do vlastných radov. 

 Bezák ako skúška slovenského konzervativizmu

Až prišla kauza „Bezáka“ a duchovia sa začali triediť. Už predtým sa na stránkach týždenníka .týždeň odhodlal k otvorenej polemike s postojmi katolíckej hierarchie voči mečiarizmu Vladimír Palko, no debata sa ani nerozbehla, a už sa skončila. Druhá strana, vyzvaný kardinál Korec, sa debaty nezúčastnila. V čase, kedy časť katolíckej hierarchie Mečiara podporovala, sa však otvorenej polemiky s cirkevnými špičkami vtedajší „konzervatívci“ báli. Dnes je už neskoro aj preto, lebo tu vyrástla generácia mladých „konzervatívnych“ politikov a aktivistov, ktorí si toto ustráchané „pietne“ mlčanie voči prešľapom a nedemokratickému konaniu cirkevných špičiek osvojila. Kritický postoj voči úradnej cirkvi je preto naďalej konzervatívne tabu.

Prístup, že kritické uvažovanie a verejná debata o pôsobení úradnej cirkvi sa do verejnej debaty nesmie dostať, je stále bernou mincou. Kritika postojov, konania či stratégie kresťanských lídrov sa stále vníma ako útok na cirkev, vieru či náboženské presvedčenie.

Príbeh Martina Kleina sa kedykoľvek môže v kultivovanejšej podobe zopakovať. Istou obdobou tohto príbehu bola situácia okolo Shootyho karikatúry v súvislosti s osobou chorého pápeža zameneného za nemého sluhu s pápežskými odevom v okne, ktoré podnietilo otvorenú výmenu listov a stanovísk vtedajšieho predsedu  KBS a vtedajšieho šéfredaktora denníka SME. Táto epizóda medzi denníkom SME a predsedom KBS nemala súdne pokračovanie. Čo môžeme hodnotiť ako pozitívum. Dodajme, že ako kto. Koľkí slovenskí kresťania by si v tomto spore pripli na tričko odznak JA SOM SHOOTY alebo JA SOM KLEIN? 25 rokov však tento - povedzme -  mediálny  konzervativizmus budovaním tribalistických tabu o nedotknuteľnosti niektorých tém a ľudí však čosi neodvolateľne zadefinoval. J e to z istého pohľadu stratený  čas  a premárnený  potenciál . Hoci niekto môže konzervatívne povedať, že takto to malo byť. 

Konzervatívne médium a referendum

Volanie po konzervatívnom médiu a o jeho potrebnosti sa dnes ozýva v krajine, kde sa konalo kontroverzné referendum namierené proti menšine, ktorá je rovnako nepohodlná ako boli nepohodlné úvahy o tom, či sa Bezák previnil skôr návštevami posilňovne, nosením riflí alebo jazdením na bicykli. Listy a petície pápežovi Benediktovi či Františkovi však ešte prečítané neboli. Alebo len ich autori neboli hodní odpovede? Prekryli ich však dokonale iniciatívy spojené s pochodom za život v septembri 2013 a úspešnou referendovou kampaňou s úctyhodným takmer miliónom podporovateľov eliminácie všetkého, čo by mohlo ohroziť vírusom homosexualitídy slovenské kresťanstvo.

Táto umná mobilizačná stratégia vo svojom pokračovaní volá dnes po vzniku konzervatívneho média v podobe internetového či printového denníka. V krajine kde existuje sloboda slova, katolícka rozhlasová stanica, katolícka televízia, katolícky týždenník, desiatky kresťanských periodík, webstránok či občasníkov,  a niekoľko kresťanských vydavateľstiev je to zaujímavé volanie.

Konzervativizmus ako cenzúra alebo ochrana poslednej bašty hodnôt?

Je totiž zrejmé, že žijeme v krajine, kde si to s oficiálnymi predstaviteľmi kresťanských cirkví nechce nikto zbytočne rozhádzať. Dialóg s nimi totiž vždy nesie riziko kontroverzie. Prečo je tomu tak? Katolícka cirkev vstupuje do dialógu spravidla s percentilom zo sčítania ľudu, v ktorom sa stále pomerne vysoké percento populácie deklaruje ako katolícke. Aj Ústavný súd SR sa vyhol podľa mňa hlavne z tohto dôvodu jednoznačnej odpovedi na otázku prezidenta o ústavnosti referendových otázok a vyšiel z debaty aj nahý aj oblečený. Aj preto sa politickí lídri stavajú skôr do pozície sympatizantov cirkví, ich lídrov a ich aktivistov. Jeden pastiersky list by ich totiž mohol obrať o významné percento voličov. Aspoň to tak vyzerá, že si to myslia. Ak by si to aj nemysleli, inak by nekonali, keby si to mysleli. Preto diplomaticky posielali svojich možných voličov k referendovým urnám, aby na seba neupozornili. Referendum však čosi zmenilo.

67% sa po referende scvrklo na 20% aktívnych podporovateľov antihomosexuálnej kampane. Ako by tých istých 20% katolíckych či iných kresťanov odpovedalo na iné otázky napríklad vnútrocirkevného fungovania však nie je isté.

Systémové zlyhanie slovenského konzervativizmu

Z hľadiska kresťanských aktivistov, ktorí sa voči cirkevným manažmentom pozicionujú lojálne, je však pohodlnejšie debatovať o vonkajšom nepriateľovi a koncentrovať pozornosť na neho. To, že pápež František rozposlal dotazníkové otázky v ktorých sa mali do 28. februára tohto roku aj katolíci na Slovensku vyjadriť k vnútrocirkevnej agende pred druhým sedením synody o rodine, ktorá sa má konať v októbri 2015 sa veľmi diskrétne žiadne konzervatívne slovenské médium nevyjadrilo. Jedna zo 45 obsiahlych otázok sa týkala aj vzťahu k homosexuálom v kresťanských rodinách, kde títo homosexuáli žijú, sú kresťania a tak...

Vznik konzervatívneho média by – a to je samozrejme len môj osobný názor – malo svoj dobrý dôvod vtedy, ak by chcelo otvoriť debatu v intenciách kresťanského pluralizmu a dotýkať sa tém, ktorých sa doteraz báli dotýkať médiá, ktoré verejnosť vnímala ako konzervatívne.

Konzervativizmus a zdravý úsudok

Ak sa však to, čo bolo doteraz považované za konzervatívne, začína javiť ako liberálne len preto, lebo TO nepodporilo referendové kresťanské „očarenie“ samým sebou, je to len nové prekreslenie mediálneho ihriska. Možno to bola len povestná posledná kvapka vo vnímaní kresťanských aktivistov a redaktorov. To však na podstate dilemy nič podstatné nemení. Nové konzervatívne médium premaľuje katolícke mediálne pieskovisko, na ktorom sa budú hrať len tie isté deti a vstup do nich bude prísne strážený. Ale to tu už máme, nie?

Konzervatívne, tradične, prorusky?

Ostane to najskôr tak, ako tomu bolo doteraz, ako tomu je dnes a ako by tomu bolo bez konzervatívneho média aj zajtra. Konfesionálne-konzervatívno-liberálne.

Hej a je pravda, že Palkove a Čarnogurského proruské blúznenie proti NATO uprostred červených zástav toto konzervatívno-liberálne uvažovanie o tradičných hodnotách značne zneprehľadnilo. František Mikloško je sklamaný.  

Ako to už býva, debata sa redukuje na debatu o tom, kto je dobrý a kto zlý. Už sa píšu zoznamy nepriateľov Slovenska, tradičných hodnôt, pro-life agendy, rodovej rovnosti... Otázkou ostane v mene ktorej ideológie sa tak stane. Autorom takýchto textov musí byť jasné, že „dobro-zlá“ nálepka ich neminie. Bolo by fajn, ak by som sa v tejto letmej analýze mýlil.

Ako volič som stál totiž vždy na strane slovenského konzervativizmu. Preto mi záleží na tom, aby slovenský konzervativizmus bol konzervativizmom, ktorý sa hodnotovej debaty chce zúčastniť s otvorenou mysľou aj s chápajúcim srdcom, a že nechce okolo seba len vytvoriť mentálnu dymovú clonu odistením tymiánovej dymovnice.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za to, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel NKÚ nehlasoval nikto zo Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.


Už ste čítali?