Františkova cirkev s ľudskou tvárou

Autor: Miroslav Kocúr | 9.10.2014 o 12:18 | (upravené 10.10.2014 o 13:09) Karma článku: 11,98 | Prečítané:  10099x

... alebo ako sa rodí nová cirkev. To, či ako inštitúcia bude mať tá zajtrajšia kresťanská cirkev  pod vedením Františka inú podobu, nie je len v rukách Božích, ale aj v jeho rukách.  V tom je práve dobrodružstvo viery, ku ktorému pozýva František tých, ktorí sa neboja. Nová cirkev nepadá z neba. Rodí sa práve teraz pred našimi očami. To je na dnešnom dianí vo Vatikáne také inštruktívne.

 

Pohľad na synodu o rodine v Ríme je svojím spôsobom jedinečný. Z Ríma boli pred jej konaním rozoslané dotazníky, kde sa mali miestne cirkvi vyjadriť k závažným otázkam, na ktoré sa bude synoda snažiť dať odpoveď. Medzi primárne patria  napríklad súvislosti s problémom pristupovania k sviatostiam pre rozvedených katolíkov, ktorí sa znovu zosobášili.

Nemalou výzvou je aj vzťah cirkvi k partnerskému spolužitiu osôb toho istého pohlavia. Pápež dokonca v jednom zo svojich neformálnych vyjadrení nabádal cirkevných lídrov k tomu, že je potrebné skúmať, prečo sa občianska spoločnosť registrovaným partnerstvom a iným formám spolužitia osôb toho istého pohlavia vôbec venuje. Známe je otvorené stanovisko britského premiéra Camerona, ktorý sa práve ako konzervatívec prihovára za právne ošetrenie spolužitia osôb toho istého pohlavia. Chce, aby namiesto podsúvanej a neoveriteľnej promiskuity homosexuálov, mali aj oni priestor na zodpovedné a zákonne ošetrené formy spolužitia.

Otázka antikoncepcie je prirodzene už desaťročia témou, ktorá zapĺňa stránky novín kontroverznými polemikami. Antikoncepcia z terapeutických dôvodov ako ochrana pred infekčnými nákazami je rímskokatolíckou cirkvou prípustná len medzi manželskými partnermi. Akákoľvek iná antikoncepcia je neprípustná.

Humanitárne organizácie a odborné medicínske kruhy polemizujú v tejto súvislosti s oficiálnym stanoviskom rímskokatolíckej cirkvi predovšetkým v krízových oblastiach, kde sa používanie kondómov osvedčilo predovšetkým v boji proti vírusu HIV a kde sa nejednalo výlučne o manželských partnerov. Aj niektoré iné kresťanské komunity vnímajú používanie antikoncepcie ako morálne prípustné predovšetkým v oblastiach, kde sa rodinné tradície a spoločenské zvyklosti neriadia striktne podľa katolíckej morálnej náuky. Inak nechávajú veľký priestor jednotlivcom a dôverujú ich svedomiu.

Ľudsko-právne organizácie vidia v odmietavom postoji Vatikánu voči antikoncepcii nebezpečenstvo, ktoré je kvôli vplyvu rímskokatolíckej cirkvi významným faktorom oslabujúcim boj proti šíreniu AIDS v krajinách tretieho sveta.

 

Diskusia je tabu

Dotazníky, ktoré boli rozoslané do celého sveta mali zistiť nálady a postoje medzi veriacimi v lokálnych cirkvách. Ak sa napríklad v Nemecku stali tieto dotazníky aj predmetom verejnej diskusie a predseda biskupskej konferencie navrhol dokonca iniciatívne, aby sa rímskokatolícka cirkev v Nemecku začala zaoberať riešením situácie rozvedených katolíkov, tak na Slovensku sa témy dotazníka na verejnosť v katolíckych médiách nediskutovali a slovenská cirkevná hierarchia sa opakovane vyjadruje v tom zmysle, že zmeny stanoviska v týchto oblastiach učenia neočakáva.

Preto je zaujímavé sledovať  biskupskú synodu o rodine nielen preto, čo z nej vzíde, ale aj kvôli samotnému procesu. Fundamentalistická predstava cirkvi  rozšírená na Slovensku prezentuje cirkevné učenie v týchto a niektorých ďalších otázkach ako trvalé a nemenné. Ako keby spadlo z neba. Nie je tomu tak. Cirkev vždy vo svojom učení a politickej pastorálnej praxi reagovala na výzvy doby. Podľa toho formulovala a modifikovala aj svoje vnútorné predpisy a niekedy aj otázky spojené s vedeckými faktami, ktoré nezvratne posunuli ľudstvo iným smerom.

Zem je guľatá a svet sa točí okolo slnka. Stredom vesmíru nie je planéta Zem. Zem je len súčasťou jednej z galaxií. Tá naša planetárna sústava (aktualizované vdaka krugerovej klapke) sa volá slnečná sústava.  Je dnes neuveriteľné, že za tieto a podobne prelomové  zistenia v minulosti trpeli či prišli o život ľudia, ktorí s nimi prišli skôr, ako ich schválila cirkevná vrchnosť.

Podobne je to aj s inými otázkami, ktoré nie sú kozmologického ale skôr spoločenského charakteru. Pohľad rímskeho ústredia na postavenie ženy v cirkvi ale aj pohľad na iné náboženstvá, islam, židovstvo či kresťanské spoločenstvá sa vyvíjal skoro dvetisíc rokov a deklaroval ho nanovo až Druhý Vatikánsky koncil. Dnes je normálne hovoriť o židoch ako o starších bratoch vo viere a o protestantoch ako o odlúčených bratoch. Vieme, že tomu tak vždy nebolo.

 

Všetci sme na ceste

Na audiencii v Ríme pápež František včera hovoril o duchovnom ekumenizme. O tom, že spoločenstvo a jednota sú duchovnými dimenziami tej istej komunity. Máme podľa neho právo na vlastné videnie situácie a všetci sme na ceste, ktorou kráčame za spoločnou víziou stretnutia s Bohom. Pre Slovensko je to zaujímavé. Pápež chce diskusiu, slovenskí katolíci sa presadzujú bez diskusie čo i len v rámci svojej cirkvi.

Je to pri polarizovanom pohľade na postavenie rodiny a jeho ústavné zakotvenie či snahy Aliancie za rodinu väčšinovo referendom presadiť legislatívne úpravy postavenia a práv homosexuálne orientovaných osôb  minimálne hodné povšimnutia.

Kresťania sa nemajú prispôsobovať svetu a prijímať z neho všetky trendy, ktoré považujú niekedy aj právom za dekadentné. Majú však múdro reagovať na výzvy čias, ktoré by mali spoločnosť viesť k novej reflexii vlastnej podstaty. Pochopiť iné názory neznamená ich odobrenie. Dialóg neznamená opustenie vlastného presvedčenia. Len tak sa však rodí nové formulovanie vlastných postojov bez toho, aby sme museli robiť kompromisy so „zlým“ svetom.

Cirkevná náuka nepadá z neba. Je výsledkom dialógu. Biskupi  v Ríme nie sú volenými zástupcami ale aj ich nominácii predchádza proces hľadania a menovania najlepších možných kandidátov. Nie je to demokracia, ale aj tento proces má svoje ľudské pravidlá. Ak sa biskupi v Ríme radia o otázkach, ktoré sú pre ďalšie smerovanie cirkvi dôležité je to aj preto, aby sa rímskokatolícka cirkev zaoberala tým, čo prežívajú jej členovia.

 

Lídri sú súčasťou nie vlastníkmi cirkvi

František opakovane hovorí, že aj cirkevní lídri sú súčasťou Božieho ľudu. Ľudu, ktorý vedú nie odtrhnute od reality života, ale v snahe porozumieť mu a ponúknuť mu času primerané riešenia. Tento proces má možnosť sledovať zvláštnym spôsobom aj slovenská verejnosť. Aj tá katolícka. Po odvolaní arcibiskupa Bezáka sa jej časť prebudila a vníma, že konanie a dianie v Ríme je možné ovplyvniť. Nie každý hlas však v Ríme nájde toho najsprávnejšieho adresáta.

 

Je František mimo?

Františkova snaha spraviť z rímskokatolíckej cirkvi priestor pre úprimné hľadanie riešenia je aspoň tak dôležitá ako návrhy riešení, ktoré synoda prinesie.  Ak niekto považuje tento jeho prístup za nesprávny, bude sa musieť  popasovať s tým, do akej miery sa pápeži môžu vo svojom konaní mýliť aj keď nehovoria ex cathedra.

Koncil, ktorý zvolal Ján XXIII. slovenská verejnosť vtedy ešte za železnou oponou sledovať  nemohla. Snaha o cirkevný „update“ (po taliansky aggiornamento) sa však ešte nerealizovala. Sedemdesiate roky boli náročné a závery koncilu sa svojho dokonalého naplnenia nedočkali. Dialóg bol zakázaný a ustrnul. Aj preto sa „západné“ kostoly vyprázdnili. Očakávania si veriaci odišli plniť „inde“. Cirkev prestala byť vnímaná ako autentické spoločenstvo. Prestala byť atraktívna pre mladých. Vyprázdnili sa kláštory aj semináre. Záujem o témy sociálnej spravodlivosti, humanitárnej pomoci, sociálnej solidarity či pomoci iným však neochabol. Len sa presunul vo väčšej miere aj mimo cirkevné inštitúcie spolu s ich nositeľmi. Významnou ranou bolo aj odsúdenie teológie oslobodenia či odsúdenie niektorých teológov, ktorí  teoreticky aj prakticky pracovali na koncilovej obnove cirkvi. Stratili „odborné“ cirkevné renomé a prichýlili ich len univerzity. To je napríklad prípad Hansa Künga a iných.

PR je výborné, prídu aj konkrétne kroky?

 Po období strachu z otvorenosti a snahy o budovanie „malej dobrej cirkvi“ prišiel František so svojou otvorenosťou. Táto hra vabank mu nemôže nevyjsť. Čaká sa však na konkrétne kroky a zmeny. Rebranding katolíckej cirkvi po odstúpení Benedikta XVI. bol megaúspešný. Už dávno nemal pápež vo svete toľko priaznivcov ako dnes.  V zásade sa však ešte okrem pozitívneho obrazu až tak veľa nezmenilo.  Cirkev ako inštitúcia v dnešnej monarchistickej podobe nespadla z neba. Tvorila sa dlhé dve tisícročia. Tá zajtrajšia podoba kresťanskej praxe sa rodí práve dnes. Nestačí sa však už len prizerať. Jej duchovná podstata zároveň ostáva stále tá istá.

To, či ako inštitúcia bude mať tá zajtrajšia kresťanská cirkev  pod vedením Františka inú podobu nie je len v rukách Božích, ale aj v jeho rukách. V tom je práve dobrodružstvo viery, ku ktorému pozýva František tých, ktorí sa neboja. Nová cirkev nepadá z neba. Rodí sa práve teraz pred našimi očami. To je na dnešnom dianí vo Vatikáne také inštruktívne.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za to, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel NKÚ nehlasoval nikto zo Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.


Už ste čítali?