Spoločenská nezodpovednosť politických elít

Autor: Miroslav Kocúr | 24.2.2014 o 8:30 | (upravené 24.2.2014 o 10:13) Karma článku: 19,89 | Prečítané:  6131x

Verejný záujem dnes chránia asi už len naivní novinári a médiá, ktoré im o tom ešte dovolia písať. Spoločenská zodpovednosť je v biznise vizitka slušnosti. Komunikuje navonok hodnoty, ktoré koroporácia pri svojom core biznise uznáva. Každá firma sa snaží urobiť na verejnosť dobrý dojem. Elektrárne podporujú školy, rafinérie sa starajú o ekologické projekty, IT firmy robia charitu, univerzity podporujú humanitárne orientované vzdelávania a „hands on" projekty v Afrike či Ázii. Ak sa však pozrieme do verejného priestoru, štandardy na rešpektovanie hodnôt kľúčoví verejní činitelia nemajú, nepoznajú alebo ich majú veľmi neštandardne nastavené. O trestnoprávnej zodpovednosti verejných činiteľov sa na slovensku hovorí len na ostrovčekoch pozitívnej (?) deviácie.

.objatia a bozky.objatia a bozkyarchiv autora

 

Podľa súčasných deklarovaných obchodných stratégií sa obchodné spoločnosti a „biznis" ako taký snaží správať zodpovedne. Spoločensky zodpovedne. Je to etiketa a vizitka slušnosti a každá firma sa snaží urobiť na verejnosť dobrý dojem. Elektrárne podporujú školy, rafinérie sa starajú o ekologické projekty, IT firmy robia charitu, univerzity podporujú humanitárne orientované vzdelávania a „hands on" projekty v Afrike či Ázii.  „Súkromníci" sa takto starajú o životné prostredie,  športoviská, o nevyliečiteľne chorých , o školské projekty. Inými slovami: chcú vyslať posolstvo verejnosti, že im ide aj o niečo iné ako maximalizáciu zisku. Spoločenská zodpovednosť firiem je dôležitou súčasťou vnímania toho, čomu sa venujú primárne.

Voliči stratili súdnosť?

Na pozadí toho, ako sa tí, čo nepracujú primárne pre verejný záujem snažia o svoj dobrý obraz vo verejnosti, je zaujímavý pohľad na verejných činiteľov. Ich primárnym predmetom podnikania je/mala by byť práca vo verejnom záujme. Chcú spravovať verejné zdroje, aby sa verejný priestor stal príjemným a bezpečným prostredím pre naše deti, pre našich seniorov, pre nás všetkých. Keď je však potrebné prevziať zodpovednosť za to, čo sa vo verejnosti deje, utekajú pred mikrofónmi a kamerami. Presúvajú zodpovednosť na ľavú či pravú stranu politického spektra, na novinárov a médiá, na frustráciu voličov, ktorí „stratili súdnosť".

Sebavedomie mocných

usmev.jpgStrata súdnosti v čase krízy sa však ukazuje úplne inde. Ochrana osobnosti osoby predsedu najvyššieho súdu Štefana Harabina bola ohodnotená na 99 581€ v spore s denníkom Pravda, s denníkom Plus 7 dní 31 467€, s denníkom SME 33 194 € a v spore s Generálnou prokuratúrou mu nezávislý súd prisúdil úctyhodných 150000€ rovno zo štátnych prostriedkov. Spolu úctyhodných 314 242€. A zrejme k tomu môžeme pripočítať aj súdne trovy.  A ako sa ukazuje, nie je to ešte konečné číslo. Fundraising pokračuje.  Opäť sa chystá so žalobou do Štrasburgu so sťažnosťou na Ústavný súd. Pravoslávna cirkev či detská onkológia, ktoré sa podľa jeho vyhlásení chystá podporiť, si skutočne slušne prilepšia. Ako budú médiá písať, tak bude vraj predseda Najvyššieho súdu bývať. Ostáva len otázkou, či sa chystá sťahovať na onkológiu alebo do sakrálnych objektov. Zatiaľ je však jeho rezidenciou podľa dostupných informácií bytový komplex s príznačným názvom: chobotnica.

Súdnictvo ako biznis model

Interpretácia týchto čísel je samozrejme rôzna. Médiá zle píšu, súdy dobre súdia. Pozrime sa však na zástupcov médií, ktorí sa za luzu nepovažujú. Naopak, robia si prácu najlepšie ako vedia. Ponúka sa preto iná možnosť. Zástupcovia mediálnej „luzy" by si mali ctiť svoju povesť a určiť si cenu svojej povesti. Nemajetková ujma, ktorú týmto spoločensky zodpovedné médiá aj šikanovaní autori „osudných" textov utrpeli je vysoká. Hodnota pravdivého svedectva bola takýmto spoločensky nezodpovedným konaním verejných činiteľov významne zdevalvovaná. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva dala v tomto smere naposledy za pravdu komentátorovi Hospodárskych novín, Arpádovi Soltészovi. Kým sa však dočkal satisfakcie, prešlo viac ako desať rokov. „Poškodení" verejní činitelia však peniaze vrátiť nemusia a novinárovi sa budeme skladať na odškodné my všetci. Štát sme totiž my všetci. Skladáme sa na platy sudcom, ktorí takto súdia, poškodeným na „povesti" aj obetiam z mediálneho sveta. Pre médiá však môžu byť takéto rany likvidačné, a preto vedú k opatrnej autocenzúre.  Fantómové výčitky svedomia ako „téma" bude v súvislosti s dobrou povesťou sudcov asi nový námet na karikatúry. So sudcami však nie sú žarty. Exaktný právny jazyk metafory neznesie.  Výčitky svedomia sudcom nikto nevyvráti. Zvlášť ak budú fantómové.

Kto je zodpovedný

Zhmotnenú či zosobnenú zodpovednosť za tento stav nenesie nikto. Vieme však, kto do funkcie ministra spravodlivosti Štefana Harabina menoval. Vieme kto urýchlene potvrdil jeho problematickú voľbu za šéfa najvyššieho súdu. Vieme, kto sa s ním na verejnosti bozkáva. Vieme, komu jeho nechutne vysoké vysúdené odškodné nevadí.

Robertovi Ficovi - aspoň sa to tak navonok javí, keďže tlačovka, kde by sebe vlastným spôsobom prejavil svoje sociálne zdesenie ešte nebola - nevadí 150000€ čistej straty z verejných prostriedkov, ktoré od štátu „podľa zákona" vysúdil predseda Najvyššieho súdu SR. Je to len analógia „obchodu" so zdravotnými poisťovňami. Najnovšie sa Robert Fico zbavuje zodpovednosti aj za obchod s emisiami. Predseda vtedajšej vlády. Kým to však nevadí ani voličom nádejného prezidenta (150000 € je mimochodom cena celkom slušného bytu či viac ako dvadsaťnásobok priemernej ročnej slovenskej mzdy), môžeme sa len bezradne prizerať, ako sa systém súdnictva a spravodlivosti v réžii Roberta Fica, Ivana Gašparoviča a Štefana Harabina stal úspešným biznis modelom, ktorý v rámci premyslenej inštitucionálnej zábezpeky rodičia odovzdávajú svojim deťom. Tento štát slúži evidentne ľuďom. Avšak len niektorým. Ak sa ale tieto fakty nepremietnu do preferencií strán, ktoré tieto pomery podporujú, tak všetky prepočty a matematické cvičenia ostanú len zdrapom papiera či skôr vyhasnutým svetlom monitora.

Zlé médiá

Verejný záujem dnes chránia asi už len naivní novinári a médiá, ktoré im o tom ešte dovolia písať. Preto na poslednom sneme strany SMER boli zdrojom strachu a neistoty a preto aj terčom útokov práve médiá. Preto SME od predsedu vlády nedostáva odpovede. Komunistická mládež, dnes muži v najlepších rokoch - si pamätá, že to bola predovšetkým „glasnosť", čo otriasla monopolom moci komunistických strán na konci osemdesiatych rokov 20. storočia. To je dnes jediný oponent politickej aristokracie. Pri klamaní verejnosti je to posledná bašta, ktorú ešte táto trieda chce ovládnuť. Je to jediná záruka fungujúcej pamäti. Je to ten jediný fungujúci kanál, ktorým sa správy o do neba volajúcej nespravodlivosti môžu dostať k občanom, ktorí vložili do sociálneho demokrata Roberta Fica dôveru a istoty. Preto ten strach, preto ten preventívny atak.

Je preto nutné konštatovať, že spoločenská zodpovednosť sa presúva dnes z politikov, ktorí ju zanedbali a opakovane sa jej presúvaním zbavujú, opäť na verejnosť. Tí, ktorí tieto procesy vnímajú a majú chuť ich aj interpretovať, by si to mali čím skôr uvedomiť. Líder, ktorého dnešné zmätenie apatického voliča „vygeneruje" , nemusí byť vôbec východiskom z tejto situácie. Jeho prototypom je banskobystrický župan.  Naša politická trieda sa systémovo nestará o školy, nemocnice, súdnictvo či verejné priestranstvá a športoviská. Nezáleží jej na nás, jej voličoch, ktorí sme jej moc a mandát na spravovanie tejto krajiny zverili. Vysiela verejnosti posolstvo, že jej o nič iné ako o maximalizáciu osobného zisku nejde. Jej najviditeľnejším reprezentantom s momentálnou hodnotou 314 242€,  je práve Štefan Harabin. Jeho bozkom sa podľa premiéra Roberta Fica nedá vyhnúť.

bozk_2.png

 

Podobnú skúsenosť má aj minister „spravodlivosti" Tomáš Borec. Preto mu zrejme pre istotu bozky aj opätuje. Viac ako ilustrácia vzťahu ministra Borca k strane SMER-SD a o dôvere v konenie Najvyššieho súdu je jeho dovolanie v prípade funkcionára vládnej strany SMER-SD odsúdenému právoplatne za korupciu. Predpokladať rozhodnutie Najvyššieho súdu v tejto veci samozrejme nemôžeme. Právoplatne odsúdenému však dovolanie ministra momentálne pomohlo napriek kvalifikovanému rozhodnutiu Špecializovaného súdu. O vzťahu Špecializovaného súdu a Najvyššieho súdu hovoria iné príbehy.

 

Spoločenská zodpovednosť politických elít za dnešný stav

Spoločenská zodpovednosť verejných činiteľov sa premieta do spokojnosti verejnosti s jej pôsobením. Je smutné, že Robert Fico ako deklarovaný sociálny demokrat nevidí tieto súvislosti. Všimne si ich, keď preferencie jeho strany, ktorá drží vo funkcii predsedu najvyššieho súdu Štefana Harabina klesnú pod 20%. Môže to však byť už neskoro. Percento, ktoré vtedy budú mať „ešteľudovejšie" a iné „ešteobyčajnejšie" zoskupenia, môže byť už privysoké. A za túto spoločensky nezodpovednú politiku nesie plnú zodpovednosť súčasný politický establišment na čele s dnešnou exekutívou. Škoda, že sila tejto jednofarebnej vlády nebola použitá spoločensky zodpovednejšie.

O tom, ako svojim dielom nezodpovednosti k tomuto stavu prispela a naďalej prispieva krátkozraká politika spektra napravo od stredu je nateraz zbytočné diskutovať. Najotriasajúcejším faktom jej spoločenskej nezodpovednosti je to, že za dvadsaťpäť rokov nevyrástla zrelá politická generácia jej dôveryhodných ideových nositeľov či nástupcov.  Dôveryhodná alternatíva k politike strany SMER na Slovensku neexistuje. Alebo jednoducho o nej verejnosť len nevie?  Toto rozhodne nie je vina strany SMER. Paradoxne - ak sa demokrati nedopracujú ku konsenzu - lepšou alternatívou k iracionálnym fundamentalistickým, ezoterickým a eugenickým projektom, ostane predsa len SMER -Sociálna demokracia. Aj keď to označenie sociálna pri pohľade na vrúcne bozky, ktoré si členovia vlády vymieňajú s osobou, ktorej cenu určujú súdy a skladáme sa na ňu následne my všetci, celkom nesedí.

Salónne zdôvodnenia o pozitívnom rozmere pestrosti spektra napravo od stredu prestávajú byť akceptovateľné a dostávajú sa do roviny morálneho hazardu. Ak zvážime, že pravica je atomizovaná a SMER-SD sa za ľavicovú stranu skôr deklaruje ako ňou reálne je, tak moment na reštart slovenskej demokratickej alternatívy je zdá sa tu. Či už bude stredoľavá alebo stredopravá nie je až také dôležité. Mala by byť však rozhodne spoločensky zodpovednejšia ako dnešné divadlo, ktoré hrá  súčasná politická aristokracia a ďalšie hry, ktoré spracúvajú jeho dramaturgovia. Primárne by mala riešiť ozdravenie štátnej správy, súdnictva, štátneho zdravotníctva a školstva. Snáď sa ešte nájde zopár ľudí, ktorým sa objatiam a bozkom pána predsedu Najvyššieho súdu podarí/-lo uniknúť.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za to, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel NKÚ nehlasoval nikto zo Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.


Už ste čítali?