Dobrí lekári, zlý štát?

Autor: Miroslav Kocúr | 2.12.2011 o 7:30 | Karma článku: 10,02 | Prečítané:  2463x

Pravicovým presvedčením neoliberála, že štát je zlý otrasie len opačná skúsenosť. Najlepšie osobná. Ja ju mám, ale... nepochádza zo Slovenska. No a stále je tu nebezpečenstvo, že štát s fungujúcim školstvom, zdravotníctvom a s kompetentnou štátnou správou bude označený za zlého „socana".

 Z princípu: model sociálneho štátu sa vplyvom demografických a globalizačných trendov predražuje. Vnútorný dlh kedysi bohatých ekonomík sa prehlbuje a deficitné rozpočtovanie vlastných aktivít je pravidlom. Ako sa drahé štáty žijúce nad pomery a pohŕdajúce princípmi trhu vo vlastnom hospodárení dostávajú do neriešiteľných problémov ilustruje prípad Grécka.

Ako optimalizovať procesy v zdravotníctve

Konzultačné spoločnosti pracujúce v oblasti optimalizácie procesov riadenia majú aj na Slovensku skúsenosti s tým, ako ich audity a následné reštrukturalizačné projekty pomohli firmám k lepším výkonom a k lepšiemu uspokojovaniu potrieb a očakávaní zákazníkov. Sprievodným javom optimalizácie procesov sú aj nepopulárne kroky. Z tých najzrozumiteľnejších spomeniem napríklad prepúšťanie ľudí, ktorí pracovali neefektívne alebo sa ich práca ukázala v rámci systému nepotrebná.

Firmy si jednoducho dokážu službu, ktorú príležitostne potrebujú, kúpiť inde na trhu a vyjde ich to lacnejšie. Prepustených sa to prirodzene dotkne. Každý hospodár však vie, čo si môže dovoliť. Ak hospodári na svojom. Pri hospodárení s verejnými zdrojmi sa však ukazuje, že šetrenie a zodpovednosť nastupujú, až keď je neskoro. Ozdravné opatrenia sú prijímané buď neskoro alebo pomaly. Spravidla aj neskoro aj pomaly. 

Spomienky na socialistický štát

V prípade štátneho vlastníctva stále ostal vo vedomí slovenskej verejnosti pocit, ktorý v nás budovali ekonomické zákonitosti budovania komunizmu. Ľudová múdrosť hovorila dlhé roky o tom, ako ten, kto nekradne, okráda vlastnú rodinu. Preto v období po roku 1948 až do roku 1989 každý, kto mal príležitosť, uspokojoval svoje materiálne potreby aj z verejných zdrojov. 

Na letnom športovom sústredení nás náš tréner, milicionár a člen KSS poslal na „zber" kukurice na lány štátneho majetku. Bez výčitiek svedomia sme ako dobrí športovci v žiackej kategórii súťažili, komu sa podarí doniesť viac kukurice. Kukuricu sme si potom spoločne varili a jedli na večeru. A nikomu to nebolo divné. Takto sa aj ja priznávam k tomu, že som ako trinásťročný okrádal štát. Zlý socialistický štát. Takto sa kradla kukurica, kapusta, zemiaky, drevo. 

Zamestnanci tovární si vzájomne pomáhali výmenným obchodovaním s tovarom, ktorý si priniesli domov z tej „vlastnej". Roľníci si zvykli pracovať za symbolickú mzdu na JRD či ŠM a odškodňovali sa v naturáliách. Príbehy zamestnancov čerpacích staníc, lesníkov či šoférov nákladných áut rozvážajúcich štrk, zeminu a iné stavebné materiály by nemali konca kraja. Tu sa odlial liter, tu kubík, tu jedna fúra... 

Kedy krádež prestáva byť krádežou

Je to možno len zlomok z toho, čo ukradol kráľ Oravy Babinský a jeho (sú)druhovia či iní komunistickí papaláši, mečiarovskí či iní privatizéri. Je to len zlomok z toho, čo si užívajú obchodníci s emisiami, mýtnymi tendrami, upratovacími službami či drahými medicínskymi prístrojmi. Objem tovaru alebo finančných prostriedkov strácajúci sa v šedej ekonomike, korupcii či nezodpovednom hospodárení s verejnými zdrojmi je však veľmi ťažké presne vyčísliť. Keď kradnú mnohí, citlivosť na závažnosť tohto zločinu sa zníži. 

Vo Francúzsku v polovici novembra prezident Sarkozy počas svojej návštevy v Bordeaux otvoril zaujímavú spoločenskú debatu. Skrátene: kto podvádza vo verejnom sektore, ten kradne. Kto vydáva falošnú „práceneschopenku" je zlodej. Aj ten, kto o ňu podvodne žiada je zlodej. Zlodeji sú tí, čo na čierno zamestnávajú ako aj tí, ktorí na čierno pracujú. Objem škôd sa v oblasti takýchto „malých" administratívnych podvodov, ktoré zasahujú štát a verejné príjmy neoprávnenými výdavkami alebo krátením jeho príjmov sa vyčísľuje vo Francúzsku na stovky miliónov eur. 

Ankety na ulici však s veľkou nedôverou hovoria o tom, že ulica pohŕda naháňaním malých zlodejov a podvodníkov. Aj keď sa zhodnú na tom, že cestovať na čierno by sa v električke či metre nemalo, nestojí to vraj za reč.  A už vôbec nie za celonárodnú kampaň. Nedôveru voči úprimnosti zápasu s podvodníkmi  vzbudzuje fakt, že v prípadoch objasňovania rozsiahlych prípadov korupcie či iných „nejasností" napríklad pri financovaní prezidentovej strany a inde na najvyšších miestach sa uplatňuje iný meter. Pri pohľade na sumy lietajúce v tejto podvodníckej lige, ktorá sa hrá výhradne beztrestne sa položka predstavujúca neodôvodnené čerpanie finančných prostriedkov bežného Francúza z verejných zdrojov počas predstieranej choroby javí ako nevinný žart. Preto Sarkozyho zápasu s podvodníkmi nikto neverí. 

Spoločenská dôvera

Pri pohľade na štátnu správu, systém školstva alebo na štátne zdravotníctvo v SR sa ukazuje, že spoločným menovateľom je okrem iného predovšetkým ich neefektívnosť. Za veľa peňazí dostáva občan od týchto významných konzumentov verejných zdrojov málo kvalitnej muziky. Investície do budov, informačných technológií ako aj personálne náklady predstavujú vysoké položky. No zdá sa, že spokojní nie sú ani občania ako klienti, ani pracovníci týchto inštitúcií ako poskytovatelia služieb. 

Štrajky učiteľov a lekárov sú symptómom toho, že transformačné procesy a systémové riešenia, ktoré sa v týchto oblastiach roky odďaľovali, priniesli trpké ovocie. Vstup súkromného kapitálu do oblasti školstva a zdravotníctva vytvoril síce zdanie alternatívy no pri demografickej skladbe obyvateľstva a pri výške priemernej mzdy v SR je jasné, že táto alternatíva nie je prijateľným riešením pre významné skupiny obyvateľstva. 

Pracovníci na rôznych úrovniach štátnej správy, školstva či zdravotníctva sú navyše často predmetom debát súvisiacich s nezodpovedným zaobchádzaním s verejnými zdrojmi prostredníctvom verejného obstarávania či inými sofistikovanými mechanizmami šedej ekonomiky. Tieňoví „vybavovači" poznajú sadzby kolkov za služby, ktoré sa poskytujú len dôverne. Preto sa napriek nízkym oficiálnym mzdám niektorým ľuďom v štátnej správe či v štátnych inštitúciách  pracovať vyplatí. 

Transformácia ako riešenie

V rámci podnikateľského prostredia sa Slovensko stalo serióznym partnerom vďaka dodržiavaniu medzinárodných pravidiel. Ekonomické prostredie akceptovalo všeobecné pravidlá fungujúcich ekonomík a systémy riadenia kvality spolu s ekonomickými ukazovateľmi sa stali mierou spoľahlivosti a dôveryhodnosti firiem. Podobne aj štátna správa a všetky sektory v pôsobnosti štátu musia prejsť poctivou transformáciou. 

Cesta k efektívnosti je vždy sprevádzaná zoštíhľovaním neefektívnych organizačných štruktúr a dôslednejším monitoringom výdavkov a ich opodstatnenosti. Prípady neefektívnych „investícií" do nákupov nových zariadení, ktoré sú aj v jestvujúcom stave už aj tak nedostatočne využívané, najlepšie poznajú samotní pracovníci zdravotníckych zariadení. Najlepšie tí, ktorí z nich profitujú. Takto ušetrené zdroje môžu pomôcť ich presunu do zvyšovania miezd. 

Významným faktorom transformačných procesov v štátnej správe, v školstve ako aj v zdravotníctve (a inde) je však široká politická vôľa spolupracovať. Reformy v týchto oblastiach by nemali byť vystavené otrasom štvorročných alebo kratších volebných cyklov. Celé politické spektrum by malo mať záujem na účinnej a perspektívnej transformácii služieb, ktoré poskytuje štát prostredníctvom oblastí, ktoré sú v jeho pôsobnosti tak, aby to bolo v prospech občana. 

Fungujúce štátne inštitúcie, štátne školstvo či zdravotníctvo sú možné. Pozitívny vzťah k štátu ako dobrému hospodárovi a spoľahlivému poskytovateľovi služieb je však potrebné vybudovať. Inak ako dobrou skúsenosťou to nejde. Zákazníkmi štátu a jeho inštitúcií sú však všetci občania SR ako jeho daňoví poplatníci, nielen privilegovaní sponzori politických strán

Problémy v zdravotníctve a politický kalkul

Keď v dnešnej situácii štrajkujúcim lekárom verejnosť niečo vyčíta, tak je to aj preto, lebo je veľa dôvodov si myslieť, že v pozadí nedôveryhodného odborového predáka je veľa nejasných (dnes opozičných) tieňov. Nepáči sa mi ideologická optika, s ktorou sa "rieši" tento problém. Zdá sa mi jednoznačné odsudzovanie vyhroteného prejavu odporu časti lekárskeho stavu za príliš zjednodušené. Mám medzi štrajkujúcimi lekármi niekoľko známych či priateľov, ktorých mám rád a nie sú to žiadne „socky" ani „smerácke" kádrové rezervy.

Ak si niekto myslí, že štátne zdravotníctvo funguje tak, ako má a že táto aktivita lekárov je zbytočná, kľudne môže stáť za svojím názorom. Z mojej „kariéry" v školstve či zo sprotredkovanej skúsenosti iných mojich známych v neziskových odvetviach si nikto nepamätá na to, že by niekto pri nákupoch tovaru zohľadňoval hodinovú mzdu.  Preto mravokárne moralizovanie toho druhu, však "ty si učiteľ (nemocničný lekár), tak sa obetuj" je slušne povedané "mierne" amorálne. Aj lekári môžu odísť pracovať inde alebo sa môžu živiť niečím iným. Ostatne to už mnohí spravili.

Faktom však je, že účinná transformácia systému je potrebná a je dôležitejšia ako to, kto sa k nej definitívne odhodlá. Rozhodujúce bude, že si zabezpečí pre jej realizáciu prekračujúcu jedno volebné obdobie, širšiu politickú podporu. Po eurovale ďalšia téma na širšiu spoločenskú spoluprácu naprieč politickým spektrom. Nepochybne sa aj na tejto „krízovej" vlne rozhodnú profitovať populisti zľava i sprava. Nám ostatným zatiaľ ostáva želať si navzájom veľa zdravia. Pri turbulenciách doma i vo svete ho budeme potrebovať. Vláda, ktorý by vedela čo má robiť a robiť by to aj mohla, by sa teraz veru zišla. Aj posledné dni ukazujú, že dôvodov dôverovať tomuto štátu je významne menej ako sa ho báť. Zvlášť keď človek - napriek tomu, že je "pravičiar" - má osobnú skúsenosť so štátom a jeho inštitúciami, ktoré mu život nekomplikujú ale uľahčujú.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za to, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel NKÚ nehlasoval nikto zo Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.


Už ste čítali?