Neobyčajní ľudia

Autor: Miroslav Kocúr | 10.11.2011 o 7:30 | (upravené 11.10.2013 o 10:25) Karma článku: 16,04 | Prečítané:  5967x

Pravicový populizmus je po národno-sociálnom populizme na Slovensku novým spoločenským fenoménom, ktorému „hrozí" mediálny úspech. Lacné „peckovanie" nálad, ktoré majú racionálne jadro je v období moderných masmédií pomerne jednoduché.

Tiene minulosti...Tiene minulosti...archiv autora

Emócie obyčajného človeka sú jednoduchou bránou k ovplyvneniu jeho rozhodnutí. Tieto rozhodnutia nemusia byť len sebazáchovné. Môžu mať rôzne predporozumenie. Na jeho konci však bude vždy ten istý algoritmus ako sa zrodí rozhodnutie podporiť populistu.

 

Populista má vždy pravdu

Konštatovania ako: "Všetci politici klamú!", „Všetci politici sú zlodeji.", „Maďari sú pre Slovákov nebezpeční," „Grékom nedáme ani cent," „Zrušíme koncesionárske poplatky," „Všetci sú rovnakí" by ste iste vedeli doplniť o iné všeobecné konštatovania, ktoré by z vás dostali veľa negatívnych pocitov a zožali by ste za ich hlasné vyslovenie  súhlasné reakcie spolu sediacich. Ich výhodou je aj to, že ich nemusíte vôbec dokazovať. Pomenovali ste predsa všetko dostatočne presne. Nikto zvyčajne od vás nečaká nič také ako je vysvetlenie stanoviska alebo jeho podloženie dôkazmi.  V prípade „predpovedania" budúcnosti populisti nemusia skladať účty, ak náhodou ich predpoveď nevyjde. Článok Richarda Sulíka o gréckom referende mal životnosť jeden deň. Referendum sa nekonalo. Blog však splnil účel. Udržal priaznivcov v „prevádzkovej" teplote.

 

Populista nemusí nič vysvetľovať

Akýkoľvek papier v ruke je potrebné dvihnúť vysoko nad hlavu, s vážnou tvárou oznámiť, že ste ho našli na stole a nikto sa vás nebude na nič pýtať. Kažimírove grafy v televíznej debate s Richardom Sulíkom toho boli doteraz najlepším známym príkladom. Stačilo sa lepšie pozrieť na grafy a údaje a ukázalo sa, že nesedia čísla, časové údaje ani jednotky ale myslíte si, že vysvetlenie Richarda Sulíka prelomilo dôveru voličov strany SMER v ich stranu? Kažimírove grafy aj keď boli totálnym nezmyslom, len upevnili dôveru jeho stúpencov a sympatizantov. Populistické dokazovanie splnilo svoj cieľ. Nikto si už dnes nič nepamätá a preferencie strany sú nezávislé od toho, či jeho predstavitelia hovoria pravdu alebo klamú. V jednoduchosti lži je jej krása. Ľudia veria tomu, čo vystuží ich emócie, nie tomu, čo by nabúralo ich zabehaný spôsob uvažovania.

 

Populista si nepamätá

Pri debate s populistom si musíte zvyknúť na to, že vyvracanie jeho minulých tvrdení je stratou času. On si už nič z toho, čo tvrdil nepamätá. Jeho pamäť je účelová a selektívna. Podporuje svoje minulé tvrdenia len vtedy, keď sa mu hodia na rozvíjanie neverifikovateľných teórií. Podobnosť medzi Bruselom a Moskvou nemusí ničím vysvetľovať. Všetkým je jasné, že v roku 1968 krajiny Varšavského paktu prepadli Československo. Podobnosť s regulačnými opatreniami EÚ a kroky, ktoré na európskej úrovni prijímajú krajiny pri rôznych príležitostiach na základe spoločných rokovaní nikto nespochybňuje. Procedúra vzniku EK a európskych inštitúcií, do ktorých sme sa dostali v pokročilej fáze vývinu, ktorý trval desaťročia je napríklad stranou SaS „usilovne" prehliadaná. Synchronizácia a koordinácia politík na úrovni EÚ nespadla totiž z neba ale priniesol ju na rokovací stôl život a jeho komplexnosť.

 

Populista nerobí chyby

Populista sa nikdy nemýli. Každé tvrdenie, ktoré sa nenaplní, prekričí novým ešte bombastickejším tvrdením, ktoré opäť zamestná verejnosť, novinárov a iné médiá. Full time-ový populisti majú v porovnaní s bežnými občanmi ohromnú výhodu. Môžu sedieť od rána do večera pri svojom stole a vymýšľať vždy nové a nové úpravy svojich teórií a tvrdení. Poctivý vodič autobusu, chirurg, zdravotná sestra či robotník nemôžu neustále listovať v novinách a surfovať po internete aby populistom pripomenuli ich prešľapy, ich klamstvá, omyly, úlety či iné „nedostatky". V záplave informácií populisti budia dojem neomylných guru svojho publika. Rastúca popularita a rast preferencií robí z populistu dôveryhodného verejného činiteľa. Jednoduché riešenia komplexných problémov takmer na počkanie. Kto by nepodľahol takémuto čaru osobnosti a jej presvedčivosti.

 

Populista je dobrá voľba

Všetci máme v duši radi populistov. Jasný pohľad na vec, krátke a výstižné vyjadrenie, ktoré ide priamo k jadru problému a okamžité naznačenie riešenia imponuje. Kto by tomu aspoň chvíľkovo nepodľahol. Je to naše právo po rokoch čakania a trápenia mať konečne vyriešené všetky naše starosti a problémy. Stačí sa rozhodnúť.

 

„Väzenia sú prázdne", kričal pred 21 rokmi na námestí SNP neznámy podnikový právnik z Nemšovej. Dnes býva v Elektre, ktorú stráži ochranka. „Grékom nedáme ani cent," zanovito opakuje slovenský makroekonóm svetového významu. Taktne zamlčiava, že jeho strana pôvodný EFSF schválila a klame aj o tom, ako jeho koaličný partneri o 180 stupňov zmenili svoje názory. Na večeru chodí lietadlom do Salzburgu. „Chceme otvoriť politiku obyčajným ľuďom a nezávislým osobnostiam" hovorí obyčajný človek. Na kandidátke dáva priestor ľuďom, ktorí slovenskú partokraciu obohatili o niekoľko politických strán a nie je vylúčené, že aj toto výťahové ťaženie prirodzených a nadprirodzených konzervatívcov do parlamentu skončí vznikom novej eštekonzervatívnejšej politickej strany, ktorá zatočí s cigánmi, pro-choice-stami a buzerantmi (ospravedlňujem sa za expresívnosť).

 

A čo na to Robert Fico?

Určite najlepším populistom vo výkone služby ostáva Robert Fico. Jeho posledná ukážka kasínovej demokracie, v boji o moc za každú cenu slávila úspech práve v spolupráci s nástupom brožúrky o eurovale"for dummies". Keďže o predsedovi strany SMER som už v minulosti „neraz" nahlas uvažoval a nič sa zásadne nezmenilo, nepotrebujem k aktuálnemu stavu ohľadom jeho stratégie nič dodávať. Je dlhodobo najlepší.

 

Kolektívna duša slovenského voliča vykazuje dlhodobo afinitu pri zaregistrovaní akejkoľvek frekvencie jeho hlasu bez ohľadu na komunikovaný obsah. Reflex, ktorý si vybudoval u svojej cieľovej skupiny je silný a je podmienený apelom na sociálnu situáciu, ktorá je a bude vždy horšia ako je vysnívaný stav každého priemerného človeka so slovenským pasom, ktorý sa chce mať dobre, veľa sa nenarobiť, nemá rád Cigánov a Maďarov a ani bohatších a pracovitejších susedov, zvlášť ak sú cudzincami alebo bývajú v Bratislave.

 

Liberálno-kozervatívny populisti

Prečo sa obyčajní ľudia a vyznavači slobody a solidarity nepustili práve do boja s najlepšími? Je to jednoduché: populisti nekultivujú svoj elektorát, len využívajú jestvujúcu únavou a strachom degenerujúcu dušu konzumného človeka. Populistický recept a návrh jednoduchej diéty preto dostanú do svojej schránky pred voľbami v krikľavom a konzervatívnom balení aj tí potenciálni klienti, ktorým sa ešte doteraz vcelku úspešne darilo odolávať červeným kravatám.

 

Rozčarovanie a únava tých, ktorí snívali o lepšom mieste pre život je logickým stavom, v ktorom sa náklonnosť k hľadaniu jednoduchých riešení zvýši aj u jedincov, ktorí vedia, že nie sme takí bohatí, aby sme sa utiekali k jednoduchým riešeniam. Aj tie najlepšie vysvetlenia komplexnosti situácie sú naďalej komplikované a aj skalní pravičiari začínajú byť nedôverčiví. Grékom predsa nemôžeme požičať ani korunu. Keď niekomu poviete, že sme ani nepožičali, tak vám neuverí. Sulík predsa hovorí niečo iné. Čo na tom, že EFSF prešiel v lete 2010 aj hlasmi SaS, referendum sa nepodarilo, papaláši sa vozia na limuzínach, platy poslancov sa zvyšujú a Ficov zlepenec národných a sociálnych prospechárov sa vracia.

 

Na obzore je perspektíva zastavenia jedinej zmysluplnej reformy, ktorú dosluhujúca vláda naozaj dôsledne realizovala. Je len smutno-smiešne, že súčasťou ohlásenia spoločnej kandidátky obyčajných a veriacich konzervatívcov bol výrok, že oni budú niesť ďalej štafetu tejto časti vládnej agendy. Aj preto predvolebné sľuby o protikorupčnom nasadení, o reforme justície či školstva sú len prázdnymi pózami. Podľa matadora Vladimíra Palka je neúspechom vládnej koalície vraj to, že najpopulárnejšia politická osobnosť dosluhujúcej koalície odchádza z politiky. Toto gesto by bolo však dobré kapitalizovať. Na krídlach obyčajných a menej obyčajných populistov sa do „politiky" chcú vrátiť tí, ktorí popularitu odstupujúcej premiérky podľa môjho skromného odhadu nikdy nedosiahnu. A to všetko len preto, aby nám sľúbili pokračovať v tom, čo bolo zastavené s ich významným prispením. O konšpiračné teórie o úkladoch proti nim nebude núdza. Od Mórica až po SME sú všetci proti nim. Ešteže vychádza aj iný .časopis.

 

 

Strach pred zlými komunistami dnes už nestačí

Pred rokom sebadôvera pravicovej koalície v Bratislave narazila na realitu rozčarovania a únavy komunálneho voliča. Kandidátka na post primátora neuspela ani s podporou všetkých koaličných strán a zoskupení. Volič hľadal iné riešenia. Modrá už nebolo dosť dobrá. Je dosť možné, že túžba po iných riešeniach vytvorí aj po marcových voľbách na politickej scéne nečakanú situáciu, ktorú si dnes nikto zo zainteresovaných nechce ani pripustiť.

 

Aj tak si myslím, že úspešný ponovembrový príbeh Slovenska môže byť obohatený o nové kapitoly. Pravicoví populisti z SaS aj z OĽ by však mali pochopiť, že ich súperom nie je „unavená" pravica a zlý Dzurinda. SDKÚ bez Dzurindu je ako SaS bez Sulíka či OĽ bez Matoviča. Je predsa predsedom strany, ktorého si zvolili jej členovia. Zápas, ktorý sa strhol vpravo od stredu po schválení navýšenia EFSF NR SR je kontraproduktívny. Postnovembrová politická hra sa končí. V zápasoch sa objavujú nové tváre. Účinnosť poukazovania na zásluhy z boja proti komunizmu sa končí. Nastupuje potreba predstavovať racionálne argumenty a potreba oduševniť pre ne nových voličov.

 

Okrem tých, čo si November nepamätajú účelovo, nastupujú už aj tí, ktorí si ho nepamätajú naozaj.  Pre tých, ktorí dovolili aby sa politický diskurz takto vyprázdnil nastala príležitosť na oddychový čas a reflexiu. Ak sa niečo radikálne napravo od stredu za tých pár mesiacov, čo ešte ostáva do volieb nezmení, je ich výsledok dosť predvídateľný. Odkaz Novembra nezachráni ani strašenie pravými či nepravými populistami.

 

Cestou môže byť zrozumiteľné komunikovanie vlastnej agendy a poukazovanie na riešenia a ich vysvetľovanie. Spoločenská zodpovednosť za úspešné roky integrácie do európskych štruktúr aj napriek momentálnej neprehľadnosti je tradíciou, na ktorej musia zodpovedné politické strany stavať. Láska k populistom a príťažlivosť ich jednoduchých riešení inak zvíťazí nad láskou k nepríťažlivej pravde. Najväčším nebezpečenstvom pre slovenskú spoločnosť nie je Robert Fico. Je ňou neschopnosť presvedčiť občanov Slovenska, že iné riešenia ako tie jeho, sú lepšie a majú nádej na úspech.

 

Slovensko si získa ten, kto mu dá viac nádeje. Deklarované „istoty" pravicového či ľavicového populizmu ako rôznych foriem ekonomického nacionalizmu sú falošné. Už zo svojej podstaty ako aj z dôvodu, že zaznievajú uprostred integrovaného a glokalizovaného sveta.

 

Európa stojí na hranici, kedy inštitucionálna forma jej fungovania potrebuje vážny reset a reingeniering. Ekonómovia sa zhodli na tom, že súčasnú krízu spustil morálny hazard ľudí spravujúcich verejné zdroje a ich províziami „ošetrené"  prepojenia na bankový sektor. Čo s tým? Riešenia majú v rukách takí neobyčajní ľudia, ktorí sa neboja nových výziev a nezabúdajú na najlepšie európske tradície očistené poučnými lekciami z vlastných zlyhaní. A ktorí okrem rozumu hľadajú alebo aspoň niekde hlboko vnútri nosia v sebe aj spomienku na vlastnú dušu dobrých hospodárov. Tú dušu, ktorá vyrástla z rímskeho práva, gréckej filozofie a dedičstva monoteistického univerzalizmu.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za to, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel NKÚ nehlasoval nikto zo Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.


Už ste čítali?