Keď biskup nehovorí pravdu

Autor: Miroslav Kocúr | 31.3.2011 o 7:30 | (upravené 31.3.2011 o 10:19) Karma článku: 15,38 | Prečítané:  11190x

Uplynul necelý mesiac odvtedy, čo sa v katolíckych kostoloch na Orave, Liptove a na Spiši čítal čudný pastiersky list. Čudný preto, lebo pri vymenúvaní historických okolností vysviacky prvých slovenských biskupov v roku 1921 tendenčne hodnotil obdobie 1. ČSR a zároveň zamlčal dôležité historické skutočnosti. Do diskusie o jeho obsahu sa odvtedy zapojili občania, autor zmieneného pastierskeho listu ako aj historici.

25. marec 1942 prvý transport z Popradu25. marec 1942 prvý transport z Popraduarchiv autora

Politické presvedčenie - vec názoru

Tendenčnosť hodnotenia liberalizmu je možné pochopiť na základe rôznych politických preferencií a preto je zbytočné vstupovať do polemiky o tom, či strašenie husitami a liberalizmom je agendou hodnou pastierskeho listu. Podľa môjho názoru je to agenda novoľudákov a ako taká by sa úplne hodila do gardistických periodík konca prvej polovice dvadsiateho storočia. Politické neoľudácke preferencie autora pastierskeho listu k 90. výročiu biskupskej vysviacky biskupa Jána Vojtaššáka sú možno legitímne. Je gardisti.jpgvšak dobré povedať, že HSĽS bola stranou, ktorá ideovo vystužovala totalitný režim a jej ozbrojené zložky známe ako Hlinkove gardy úzko spolupracovali s armádou Tretej ríše. 

Pohotovostné oddiely Hlinkových gárd sa spolupodieľali na zločinoch proti ľudskosti voči obyvateľom Slovenska. HSĽS bola jediná štátom povolená strana a jej predseda bol prezidentom Slovenskej republiky 1939-1945. Takže toto je politické spektrum, ku ktorému sa pastiersky list hlási. Je to presvedčenie, ktoré je blízke extrémistickému, no v demokratickej spoločnosti je to vec názoru. Je dobré vedieť, že autorský tím pastierskeho listu sa hlási k najhorším slovenským politickým tradíciám v novodobých dejinách Slovenska.

 

Bol zabitý človek. 60 000 krát.

Vo vzťahu k židovskému obyvateľstvu na Slovensku tento politický režim dôsledne uplatňoval politiku obmedzovania základných ľudských práv, osobnej slobody, práva na prácu, vzdelanie, vlastníctvo či osobný život. Legislatíva Slovenského štátu dávala od začiatku autonómie v roku 1938 tomuto neľudskému konaniu zákonný rámec. Deportácie desiatok tisíc slovenských Židov boli len vyvrcholením príkorí a neľudského zaobchádzania s touto skupinou obyvateľstva. Slovenský štát dlhodobo ponižoval, arizacie.jpgšikanoval a následne úkladne zabíjal svojich občanov. Inými slovami: Bol zabitý človek. A toto sa zopakovalo 60000 krát. Týmto vraždám asistoval štátny aparát na čele s prezidentom a jeho poradnými orgánmi vrátane Štátnej rady.  

Protižidovská legislatíva zakladala tzv. „právo" arizovať a amorálne sa zmocniť cudzieho majetku. Cieľom bola eliminácia Židov z hospodárskeho, politického, spoločenského a nakoniec aj z fyzického života. Takáto legislatíva nemôže byť za žiadnych okolností ospravedlnením domnelého zákonného a teda  mravného a legitímneho konania. Ani napriek procedúram riadeným Ústredným hospodárskym úradom, ktoré zákonnosť celého konania len cynicky simulovali. Ak niekto koná v duchu a podľa protižidovskej legislatívy tak predsa nielenže jej platnosť využíva ale ju svojim konaním vo svoj prospech alebo v prospech inštitúcie, ktorú zastupuje, aj aplikuje. Je to praktický antisemitský postoj schvaľujúci odňatie cudzieho majetku na základe amorálnej legislatívy totalitného štátu. Arizácia bola dôležitým ohnivkom v reťazi zločinného konania voči židovským obyvateľom Slovenska organizovaného a realizovaného štátnym aparátom a jeho prisluhovačmi.

Mlčanie či zavádzanie?

Ak autor pastierskeho listu potreboval pred adresátmi zamlčať fakty o tom, že práve počas obdobia Slovenského štátu došlo k arizácii Baldovských kúpeľov spišským biskupstvom na čele ktorého stál biskup Ján Vojtaššák, má na to svoje dôvody. A je možné pochopiť, že v „rodine" nie je možné v prítomnosti detí o všetkom otvorene hovoriť. 

Pastiersky list však nie je súkromnou debatou ale verejným oslovením. Dôvody mlčania pastierskeho listu na tému aktivít a postojov biskupa Jána Vojtaššáka počas vojny sa postupne vynárajú z článku autora listu  21. marca 2011. Dôvodom jeho mlčania je jeho názor, že Ján Vojtaššák nearizoval a že sa počas vojny svojím konaním v otázke protižidovskej politiky Slovenského štátneho aparátu nielenže neangažoval, ale že bol dokonca jedným z tých, ktorí Židom pomáhali. Takýto opakovane verejne komunikovaný názor sa nazýva falzifikáciou dejín. 

Historickosť faktov a  tvrdenia o tom, že biskup Vojtaššák nearizoval či tvrdenia o údajnom odpore biskupa Vojtaššáka voči deportáciám pri rokovaní štátnej rady stavajú do úplne "iného svetla" publikácie historikov ako aj posledné medializované stanovisko Ivana Kamenca a Jána Hlavinku publikované v denníku SME 29. marca 2011. 

Bol Vojtaššák zločinec alebo svätec?

Vo svojom texte som biskupa Jána Vojtaššáka nenazval zločincom. Reagoval som na tie pasáže pastierskeho listu, ktoré opätovne volajú po jeho blahorečení. Práve postoje počas vojny, kedy sa biskup Ján Vojtaššák dopustil vážnych „pochybení" poukazujú na fakt jeho angažovanej spolupráce s totalitným režimom. Tisov režim aktívne a nad rámec nevyhnutného spolupracoval s fašistickou Treťou ríšou. 

Preto si myslím, že takýto človek nemôže byť vzorom správania pre súčasníkov. Vnútornou záležitosťou katolíckej cirkvi je svätorečenie len do tej miery, do akej sa katolícka cirkev chce obmedziť vo svojej činnosti len na svoje vnútorné priestory. Ak sa však chcú katolíci so svojimi pohľadmi na etické a morálne otázky zúčastňovať spoločenského dialógu a zároveň si ako vzory svojho konania vyberajú človeka ktorý asistoval a profitoval na aktivitách zločineckého totalitného režimu z rokov 1939-1945, majú ostatní členovia spoločnosti právo a povinnosť sa k tomu vyjadriť. 

Práve kvôli zložitosti historického kontextu si postoje a aktivity Jána Vojtaššáka v období kedy na Slovensku vtedajší režim likvidoval jeho obyvateľov zaslúžia intelektuálne poctivý postoj. Aj miera jeho spolupráce s týmto režimom si v kontexte procesu svätorečenia vyžaduje pozornosť.  Priemerne informovaný občan Slovenska určite vie posúdiť, že to, ako sa zachoval v prípade Baldovských kúpeľov i ostatné jeho postoje od vzniku Slovenského štátu ukazujú, že jeho postoje ho nekvalifikujú na úlohu morálnej autority, ktorá sa prisudzuje svätcom. Svoje pochybnosti s jeho procesom svätorečenia vyjadrilo k dnešnému dňu už 268 občanov, ktorí majú podobný názor. 

Biskupa Vojtaššáka nikto z ničoho neobviňuje ani neznižuje jeho utrpenie v komunistických žalároch. Historický fakt, že ako člen Štátnej rady spolupracoval pri likvidácii židovského obyvateľstva a zúčastnil sa osobne ako biskup procesu arizácie je len faktom, o ktorom sa nesmie mlčať. A už vôbec nie klamať. Zvlášť, ak sú známe prípady biskupov Gojdiča či Buzalku, ktorí sa ľudáckej mašinérii a konformizmu tej doby mali odvahu vzoprieť alebo početné prípady anonymných obyvateľov Slovenska, ktorí arizovať odmietli, Židom pomáhali prežiť, či tajne sa starali o ich deti. Práve preto je glorifikácia exponentov Tisovho režimu urážkou jeho obetí. 

Lži o minulosti - kulisa dnešných podvodov

História sa stáva učiteľkou života len vtedy, ak sa z nej niečo naučiť chceme. Fakt, že pastiersky list zamlčiava pravdu a následne jeho autor tvrdí niečo, čo pravda nie je, len dokresľuje obraz Krajinky, kde sa jeden expremiér „rafinovane" vopred amnestuje a ďalší expremiér sa vypočítavo vyhráža nerešpektovaním zákonov. Prepisovanie blízkej či dávnej minulosti,  prekrúcanie prítomnosti,  lži, falošné mýty a sebaklamy. Je to len temné  pozadie dnešného diania v Krajinke. Má to teda svoju logiku. Zvrátenú.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za to, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel NKÚ nehlasoval nikto zo Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.


Už ste čítali?