reklama

Strašidlá minulosti

Vo Francúzsku nedávno vzbudila pozornosť kniha Des gens tres bien dovtedy nekontroverzného autora Alexandre Jardina. Píše v nej o tom, ako si uvedomil, že jeho starý otec bol popredným štátnym funkcionárom francúzskej štátnej moci, ktorá spolupracovala v období republiky Vichy s nacistickým Nemeckom. Tento autor dovtedy ľahkého žánru sa stal zo dňa na deň terčom ľavicových aj pravicových médií či nadstraníckej publicistiky a literárnej verejnosti. Prelomil tabu, o ktorom francúzska spoločnosť nechce hovoriť, počúvať ani čítať.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)
Koncentračný tábor v Hagene pri továrni AFA
Koncentračný tábor v Hagene pri továrni AFA (zdroj: www.historisches-centrum.de)

Nemecké médiá a televízia ARTE priniesli opakovane v posledných mesiacoch iný príbeh. Alebo skôr príbeh o príbehu. Rodina, ktorá stála za oživením známeho bavorského modrobieleho loga má „pestrú" minulosť. Za značkou VARTA, stojí príbeh ľudí, ktorí pracovali pre Quandtovcov ešte počas druhej svetovej vojny. Vtedy AFA vyrábala akumulátory do vojenskej techniky. Fabriku VARTA nedávno rodina predala a svoju biznis pozornosť sústredila na automobilku BMW. 

Vnuk vtedajšieho majiteľa fabriky AFA má vo svojej vstupnej hale ako dekoráciu ozajstný čierny športový kabriolet a pri otázkach reportéra ARTE sa usmieva. On s tým, čo robil jeho starý otec, nemá nič spoločné. Jeho hobby je automobilizmus a pravidelne sa zúčastňuje pretekov Paríž-Dakar. V každej rodine sú podľa neho nejaké tie tiene. Svojho starého otca nesúdi. Súvislosti, ktoré viedli k tomu, že ako prominent Tretej Ríše mal možnosť postaviť v bezprostrednej blízkosti svojich fabrík koncentračné tábory, aby jeho fabriky mohli produkovať a zarábať aj vtedy, keď iní strádali, nevidí. V prevádzkach zomrelo mesačne asi 80 ľudí, ktorí pri zaobchádzaní s toxickými látkami a pri režime koncentračného tábora veľa komfortu nezažili. BMW, do ktorého Quandtovci kapitálovo po vojne vstúpili je úspešnou značkou dodnes. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Úspech starého otca Günthera Quandta bol postavený na tom, že po tom, ako sa jeho fabriky ocitli v britskej okupačnej zóne bleskovo pochopil novú situáciu. Podarilo sa mu presvedčiť svoju produkciou Britov. Na rozdiel od riaditeľov fabrík Flick, Krupp a IG Farben, ktorí sa podieľali priamo na výrobe komponentov a substancií používaných bezprostredne pri likvidácii väzňov v koncentračných táboroch, Quandt nebol postavený pred Norimberský súd. Historici a bývalý Quandtovi otroci však tvrdia, že ak by bolo možné predložiť vtedy dôkazový materiál, ktorý je k dispozícii dnes, starý otec by spravodlivému trestu neušiel. Iróniou všetkého je fakt, že Güntherovi Quandtovi sa v rámci procesov podarilo nielen dokázať, že spolupracovníkom Tretej ríše nebol, ale že bol dokonca perzekvovaným účastníkom odboja. U koho a za akú cenu si túto „nevinu" kúpil je už dnes zbytočné uvažovať. Jeho syn Herbert bol zručný biznisman a investície spojené s úspešným produktom a zručným manažovaním doviedol k úspešnému pokračovaniu. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Morálny rozmer konania starých rodičov Quandtovcov už ich vnúčatá nezaťažuje. „Chceli sme žiť", parafrázuje v dokumente jedna z ešte žijúcich sestier zakladateľa impéria, „doba bola zlá, väzni, ktorí u nás pracovali sa mali relatívne dobre. V našich koncentrákoch sme nikoho do plynu neposielali..." Zdravo vyzerajúci opálený sympatický päťdesiatnik Stephan Quandt nemá reportérovi čo povedať. Nevidí medzi svojim obchodným úspechom a tým čo robil jeho starý otec za vojny žiadnu súvislosť. Tých priemerne 80 ľudí, ktorí zomierali mesačne v jeho fabrikách počas vojny patrí minulosti. Aj oni chceli žiť...? Túto otázku si Quandtovci nekladú. Stephan sa už pripravuje na budúcoročný ročník Really Dakar.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

 Dvaja vnuci, dva pohľady. Spisovateľ Jardin a biznisman Quandt ukazujú aká môže byť pravda relatívna. Zvlášť ak ide o rodinné striebro. Že tieto „vojnové" príbehy majú aj svoje slovenské paralely nie je nikdy zbytočné pripomínať. V prípade detí rodičov komunistických funkcionárov, príslušníkov ŠtB a nomenklatúrnych kádrov z obdobia komunizmu sa takéto príbehy práve odohrávajú a kamuflujú aby raz „neškodne" vyplávali na povrch.

Uverejnené v SME 1. 3. 2011

Miroslav Kocúr

Miroslav Kocúr

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  235
  •  | 
  • Páči sa:  1 260x

Som pedagóg, manažér a teológ mimo cirkevnej služby. Aktívny občan. Od roku 1995 som aktivny ako učiteľ ZŠ, SŠ či VŠ a manažér vo svete formálneho aj neformálneho vzdelávania, NGO a podnikania. Od roku 1995 do roku 2003 som pôsobil v pastoračnej službe na Slovensku aj v zahraničí ako rímskokatolícky kňaz. Mám dve krásne a zdravé dcéry a jednu manželku. Som zakladajúcim členom PS a odborníkom pre vzdelávanie. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáSpoločnosťTodayWEEKTheology TodayMK WeeklyScripturesListáreňNechceme sa prizeraťOral HistoryZo školských lavícEpigramiáda

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu