reklama

Jánošík v Global Village alebo martinská veselica...

Slovensko má vraj pätnásť rokov. Treba sa nám ponoriť do vekov. Hrajú: Svätopluk, Jánošík, a ich sochy. Najlepšie v nadživotnej veľkosti. Na neočakávaných miestach. Najlepšie všade. Točiť sa budú reálne a národne uSMERnené filmy o Pribinovi, Cyrilovi a Metodovi a ďalších. Zrodí sa národná pamäť. Budeme verní sebe, pôjdeme svorne napred. Vezmeme si aj cudzie, svoje si nedáme? Krajina medzi Dunajom a majestátnymi Tatrami bude oplývať skultivovanými vinicami, ktoré budú obrábať slávni potomkovia dnešných ústavných činiteľov a budú si pri tom popiskovať inter-nacionálne melódie. Kto by tomu nežehnal...? Slovensko bude poprepájané skrz-naskrz dialničnou sieťou, ktorej piliere budú stáť vo dvoroch národovcov kladúcich na oltár štátu svoje, privlastňujúc si cudzie. A budeme žiť šťastne, kým...?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (31)
Devín - Brána slobody. Znázorňuje rozstrieľanú bránu, vnútri ktorej je vyhnutá kovová mreža.
Devín - Brána slobody. Znázorňuje rozstrieľanú bránu, vnútri ktorej je vyhnutá kovová mreža. (zdroj: ÚPN)

Takéto a iné zmiešané pocity sa ma zmocňovali, keď som len tak, mimochodom na TA3 a aj na verejnoprávnej STV 1 "musel" včera podvečer zaregistrovať martinskú "celonárodnú" veselicu sendvičovo preloženú prejavmi pánov I.G., P.P., R.F, J.Ch.K a žoviálnej moderátorky. Práve ich vystúpenia vo mne vyvolali všeličo z toho, čo som tu len tak krátko popísal...

Dospeli sme. Slovenskej republike to podľa mojich počtov však trvalo 18 rokov. Otvorené brány tam, kde ešte včera ozbrojenci strieľali na ľudí, ktorí chceli prejsť dierami železnej opony. Na pamiatku štyroch stoviek mužov a žien usmrtených na hraniciach ČSSR pri pokuse o útek za "Železnú oponu" v rokoch 1945 - 1989, ako aj násilne vyhnaných zo svojej vlasti Ústav pamäti národa a Konfederácia politických väzňov Slovenska iniciovali postavenie pamätníka Brána Slobody pod hradom Devín, na sútoku riek Moravy a Dunaja.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pamätník 17. novembra 2005 v Deň boja za slobodu a demokraciu slávnostne odhalil vtedajší predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Znázorňuje rozstrieľanú bránu, vnútri ktorej je vyhnutá kovová mreža. Na takéto príbehy by sa zabúdať nemalo.

Život nie je čiernobiely no predsa sa mi zdá, že si nepamätáme dobrých, nepamätáme si zlých. Moje Slovensko nemá 15 rokov. Moje Slovensko sa 17. novembra 2007 dožilo svojich osemnástych narodenín. Slovensko ako krajina s dušou a svedomím, ktoré nie je čisté. Bojovali sme po boku Nemecka, mali sme tu aj naším pričinením dva diktátorské režimy. Zo strachu či z pohodlnosti máme medzi sebou konformistov, oportunistov aj agentov. No máme aj ľudí svedomia, ľudí ducha, ľudí pravdy. Nie sú dokonalí. No máme ich. Sú naši. Možno sa opýtate ktorí sú to... Podvedome cítim, že sa ich mená tak trochu bojím spomenúť. Nechcem si vás celkom pohnevať. Som oportunista?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nepostrehnúť zmenu, ktorú priniesol november 1989 a "veľkolepo" krepčiť na martinskom námestí nie je len nedostatok kultúrnosti. Je to nedostatok zdravého a pravdivého vedomia o sebe samom. Takéto sebapotvrdzovanie vlastnej identity nie je vlastenectvom. Je to len hrozivý pokus o nové ideologické klamstvo, ktorému občania Slovenska majú uveriť. Nesmú...? Asi môžu. Už sa to aj deje... 

Bude asi veľmi náročné nájsť slová a iné slušné prostriedky na to, ako "prekonať" prázdne prejavy národne a sociálne cítiacej mocenskej družiny. Kulisa krojov a slovenských čardášov, ktoré sprevádzali oslavy 15. výročia rozpadu Česko-Slovenska im totiž dodávala pečať oficiality. Akosi sa vo mne v ten večer rozhostil namiesto zvyčajnej hrdosti na slovenského európskeho tigra stud. Jediným svetlým momentom je historická skúsenosť, že už sme sa dostali z horších situácií. Z nej trošku vykúka aj nádej. Sama od seba sa však táto nádej k slovu nedostane. Bicykle už stačiť asi nebudú.

Miroslav Kocúr

Miroslav Kocúr

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  235
  •  | 
  • Páči sa:  1 260x

Som pedagóg, manažér a teológ mimo cirkevnej služby. Aktívny občan. Od roku 1995 som aktivny ako učiteľ ZŠ, SŠ či VŠ a manažér vo svete formálneho aj neformálneho vzdelávania, NGO a podnikania. Od roku 1995 do roku 2003 som pôsobil v pastoračnej službe na Slovensku aj v zahraničí ako rímskokatolícky kňaz. Mám dve krásne a zdravé dcéry a jednu manželku. Som zakladajúcim členom PS a odborníkom pre vzdelávanie. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáSpoločnosťTodayWEEKTheology TodayMK WeeklyScripturesListáreňNechceme sa prizeraťOral HistoryZo školských lavícEpigramiáda

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu